Premiér Robert Fico verejne pochválil ázijské ekonomické modely, aké uplatňujú krajiny ako Uzbekistan, Vietnam a Čína. Vyjadril sa, že práve tieto štáty zvolili extrémne efektívnu ekonomickú cestu. Jeho vyjadrenie však vzbudilo obavy analytikov, ktorí varujú, že aplikácia podobných systémov na Slovensku by viedla k závažným dôsledkom pre občanov.
Odlišné sociálne a ekonomické podmienky
Analytická inštitúcia INESS upozorňuje, že snaha napodobniť uzbecký, vietnamský alebo čínsky model by bola pre slovenskú spoločnosť veľmi riziková. Dôvodom sú mimoriadne rozdielne ekonomické a sociálne podmienky krajín.
Uzbekistan má napríklad HDP na obyvateľa až osemkrát nižšie ako Slovensko, pričom hospodárska produkcia tejto krajiny sa výrazne opiera o ťažbu zlata a pestovanie bavlny. Priemerná mzda tam nepresahuje 400 eur mesačne. Podobne aj Vietnam zaostáva za slovenskou ekonomikou – tamojšie príjmy sa pohybujú okolo 600 eur a hospodársky výkon krajiny je len pätinou slovenského. Hoci Čína vykazuje najvyššiu vyspelosť zo spomínaných krajín, aj tu zostáva priemerný obyvateľ Slovenska majetnejší než jeho čínsky náprotivok. Čína totiž bojuje s veľkými regionálnymi rozdielmi; približne tretina obyvateľstva žije na vidieku v podmienkach typických skôr pre rozvojový svet.
INESS pripomína, že ázijské štáty dosiahli svoju ekonomickú dynamiku za cenu obmedzenia rozsahu verejných služieb. Sociálnu podporu v týchto krajinách zabezpečujú väčšinou samotné rodiny alebo miestne komunity, keďže štát ponúka len minimálne zázemie.
Slovákov by čakali veľmi nízke dôchodky
Pre obyvateľov Slovenska by prechod na podobný ekonomický model znamenal výrazné zníženie sociálnych istôt. Podľa analytikov by dôchodky dramaticky klesli, zrejme len na niekoľko desiatok eur mesačne, pričom nejeden občan by musel pracovať prakticky až do konca života.
Ako príklad analytici uvádzajú situáciu dôchodcov v Číne a Vietname. Starší ľudia na čínskom vidieku dostávajú penzie približne 25 dolárov mesačne, vo Vietname ešte menej – minimálny dôchodok je stanovený na asi 13 eur. To vedie k tomu, že veľké množstvo seniorov musí zostať ekonomicky aktívnych alebo je úplne závislých na podpore rodiny.
Sociálne zabezpečenie v týchto krajinách všeobecne trpí nedostatočnou dostupnosťou pre mnohých obyvateľov. V prípade zdravotníctva napríklad Vietnam nemá zaradených až 13 percent populácie do verejného zdravotného systému a občania tu musia hradiť z vlastného vrecka približne 40 percent zdravotných nákladov. V Číne je tento podiel rovnako významný – približne 27 percent. Naproti tomu Slovensko garantuje omnoho vyššiu mieru zdravotnej starostlivosti hrazenú štátom.
Výrazná zmena smerovania je nepravdepodobná
Napriek nedávnemu vyjadreniu premiéra Fica analytici hodnotia možnosť zavedenia podobného modelu ako nerealistickú. Slovenská verejná politika je totiž dlhodobo zameraná odlišným smerom, ktorý kladie veľký dôraz na sociálne istoty obyvateľstva. Preberanie ázijských princípov by si žiadalo kompletnú zmenu politickej stratégie a zásadné škrty vo verejných výdavkoch, čo by mohlo viesť ku katastrofe tak v sociálnej sfére, ako aj celkovo v kvalite života obyvateľov na Slovensku.
Analytici sa preto zhodujú, že hoci premiérove vyjadrenia môžu vzbudzovať pozornosť, Slovensko v blízkej budúcnosti pravdepodobne nepristúpi na podobné ekonomické experimenty.
