Premiér Robert Fico počas otvorenia rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna oznámil, že od roku 2026 sa má skončiť najtvrdšie uťahovanie opaskov za posledné roky. Kým motoristi oslavovali nový úsek s najdlhším mostom na Slovensku, predseda vlády prekvapil vyhlásením, že štát už podľa neho nemá kam posúvať vyššie dane ani obmedzovať sociálne výdavky.
Vystúpenie pri novej rýchlostnej ceste sa rýchlo zmenilo na programové vyhlásenie o smerovaní verejných financií. Fico zdôraznil, že Slovensko zdedilo v roku 2023 najhorší stav verejných financií v Európskej únii, pričom tvrdé konsolidačné roky 2024 a 2025 mali byť nevyhnutnou reakciou. Podľa neho však takýto režim nemôže fungovať donekonečna, lebo brzdí rozvoj ekonomiky a infraštruktúry.
Od škrtov k betónu
Premiér otvorene povedal, že vláda je dnes nútená nalievať miliardy do znižovania deficitu, hoci by ich radšej videl na stavbách ciest a mostov. Konsolidáciu označil za nutné zlo, ktoré síce zlepšuje tabuľkové ukazovatele, ale ľuďom podľa neho neprináša viditeľný úžitok. Tvrdí, že ak štát peniaze nepretvorí na konkrétne projekty, míňa ich neefektívne a bez dlhodobého efektu pre hospodárstvo.
Nový prístup má stáť na myšlienke, že infraštruktúra vytiahne krajinu z problémov. Fico preto verejne vyzval ministra dopravy Jozefa Ráža, aby pripravil všetky projekty rýchlostných ciest a diaľnic, ktoré aktuálne ležia v zásuvkách. Zatiaľ čo veľké stavby budú potrebovať rozsiahle zdroje, vláda chce podľa premiéra nájsť peniaze aspoň na menšie a rýchlo realizovateľné akcie, ktoré by vedeli rozhýbať stavebný sektor.
Lučenec je na dohľad
Samotný úsek R2 Kriváň – Mýtna zaplatený zo štátneho rozpočtu má byť ukážkou, ako môže investícia priamo zmeniť región. Cesta priblížila rýchlostnú komunikáciu k Lučencu, ktorý dlhodobo patrí medzi slabšie rozvinuté okresy. Podľa premiéra nová trasa uľahčí dochádzanie za prácou, zníži zdržania a môže prilákať investorov, pre ktorých je rýchle spojenie s hlavným ťahom často rozhodujúce.
Motoristi môžu nový úsek využívať od štvrtkového popoludnia, čo skracuje cestu medzi stredným a južným Slovenskom a zároveň odbremeňuje obce pri starej trase. Pre región má ísť o impulz porovnateľný s tým, keď sa k iným mestám priblížila D1 alebo R1. Fico tento moment označil za požehnanie, pričom naznačil, že podobných projektov by chcel vidieť oveľa viac, ak to dovolí stav štátnej pokladnice.
Risk a nádej pre peňaženky
Pre domácnosti znie premiérovo stanovisko lákavo. Po sérii zvyšovania DPH, zavádzaní nových daní a obmedzovaní benefitov v posledných dvoch rokoch má prísť obdobie, keď štát už nebude ďalej siahať na dôchodky, rodinné prídavky a ďalšie sociálne dávky. Fico vyhlásil, že priestor na zvyšovanie daní sa vyčerpal, čo by malo priniesť aspoň krátkodobú istotu, že čisté príjmy ľudí nepadnú pre nové odvody.
Ekonomickí analytici však upozorňujú, že prechod na stratégiu preinvestovania sa z krízy nesie výrazné riziká. Ak sa očakávaný rast HDP nedostaví, alebo ak sa projekty pripravia zle a peniaze skončia v neefektívnych stavbách, zadlženie krajiny môže ďalej rásť. Rozpočtová rada už viackrát varovala, že bez ozajstného poklesu deficitu môže Slovensko neskôr čakať ešte tvrdšia konsolidačná kúra, než akú zažíva dnes.
Neprehliadnite
Rok 2026 tak môže byť pre Slovensko zlomový. Ak infraštruktúrne investície podporia výrobu, služby a aj technologické firmy, štát môže získať vyšší výber daní bez ďalších zásahov do peňaženiek obyvateľov. Ak sa však rast nenaplní, vláda bude stáť pred dilemou, či opäť siahnuť na sociálne štandardy, alebo riskovať tlak finančných trhov a európskych inštitúcií.
Otázkou zostáva, do akej miery štát zvládne pripraviť kvalitné projekty a ustrážiť ich cenu aj termíny. V čase, keď Európska únia sleduje verejné financie členských krajín prísnejšie, môže mať rozhodnutie vlády prejsť z režimu šetrenia na režim stavania dlhodobejšie dôsledky, než ukáže najbližší rok. O úspechu tejto stratégie tak nakoniec rozhodnú konkrétne stavby, nie slávnostné prestrihávanie pások.
