V deň, keď námestia v slovenských mestách zaplnili desaťtisíce ľudí s transparentmi o slobode a právnom štáte, premiér Robert Fico v sále v Nitre spochybňoval, či súčasná podoba demokracie dokáže udržať krajinu pokope. Pripomenul, že podľa neho politický systém vyčerpal svoje možnosti a bez zásahu sa môže ďalej rozpadávať.
Fico počas straníckeho stretnutia predstavil myšlienku zásadnej reformy politickej súťaže. Povedal, že chce, aby štát zachoval slobodné voľby, zároveň však naznačil, že dnešný model, kde kandidujú desiatky subjektov, podľa neho vytvára neprekonateľný chaos. Tvrdí, že voliči sa v spleti menších projektov strácajú a napokon dostanú vládu, ktorá je postavená na krehkých kompromisoch a neustálych konfliktoch.
Menej strán, stabilnejšia vláda?
Predseda vlády hovorí, že Slovensko potrebuje jasnejší politický ring, v ktorom sa stretne niekoľko silných hráčov, a nie tridsať malých skupín. Podľa neho by mal systém nútiť strany, aby budovali dlhodobo čitateľné programy a tím lídrov, nie krátkodobé projekty na jedno volebné obdobie. Súčasne upozorňuje na modely v štátoch, kde sa o moc bežne uchádza len niekoľko dominantných strán a kde sa vlády skladajú jednoduchšie.

Konkrétne kroky zatiaľ nepredložil, naznačil však, že vláda môže otvoriť debatu o zmenách volebných pravidiel. Diskusia sa môže týkať zvýšenia kvóra na vstup do parlamentu a prísnejších požiadaviek na registráciu kandidujúcich subjektov. Fico uisťuje, že chce zachovať všeobecné volebné právo a slobodnú politickú súťaž, pričom odmieta predstavu, že by o výsledku rozhodovali len zákulisné dohody a profesionálny marketing.
Námestia ako zrkadlo napätia
Zatiaľ čo premiér v Nitre diskutoval so svojimi priaznivcami, v Bratislave, Košiciach a ďalších mestách sa konali rozsiahle protesty občianskych iniciatív a opozície. V hlavnom meste prišlo podľa odhadov približne 50-tisíc ľudí, v Košiciach okolo 20-tisíc a menšie zhromaždenia boli hlásené aj z regiónov. Organizátori hovorili, že chcú upozorniť na ohrozenie nezávislých inštitúcií, médií a slobody názorov.
Atmosféra na námestiach pripomínala silné občianske mobilizácie z posledných rokov, pričom transparenty mierili priamo na vládu a jej kroky v oblasti justície či médií. Kritici Ficovej kabinetu tvrdia, že moc sa snaží umlčať nepohodlné hlasy a meniť pravidlá tak, aby oslabovala kontrolné mechanizmy. Premiér naopak argumentuje, že jeho kroky majú priniesť poriadok a že protesty sú podľa neho výsledkom politickej kampane a strachu z meniacich sa pomerov.
Analytici upozorňujú, že prípadné zvýšenie bariér pre vstup do parlamentu môže mať dvojsečný účinok. Politická mapa by sa síce mohla zjednodušiť a po voľbách by sa vlády skladali rýchlejšie, časť voličov by však stratila priame zastúpenie. Ľudia, ktorí dnes volia menšie subjekty, by mohli zostať bez hlasu v zákonodarnom zbore, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska prehlbovať frustráciu a nedôveru v systém.
Kam sa môže demokracia posunúť
Diskusia o zmene volebných pravidiel sa tak môže stať jednou z kľúčových tém nasledujúcich mesiacov. Parlament, odborníci a občianske organizácie budú musieť rozhodnúť, či Slovensko zvolí cestu užšej politickej súťaže, alebo sa pokúsi hľadať iné nástroje na zvýšenie stability vlád. Každé rozhodnutie bude mať dôsledky pre to, ako budú mať občania pocit, že ich hlas niečo znamená.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa podarí nájsť kompromis medzi volaním po poriadku a požiadavkou na široké zastúpenie názorov. Ak vláda predstaví konkrétny návrh, ulice sa môžu opäť zaplniť, tentoraz v mene boja o samotné pravidlá politickej hry. Práve na nich sa ukáže, či sa slovenská demokracia posilní, alebo sa naopak prehĺbia existujúce praskliny v dôvere ľudí k štátu.