Európska únia čelí výraznej kritike na adresu nového sedemročného rozpočtu, ktorého návrh vo výške 1,8 bilióna eur predstavila Európska komisia v lete. Ambiciózny plán, ktorý má byť väčší, transparentnejší a flexibilnejší, narazil na odpor nielen zo strany Európskeho parlamentu, ale aj členských štátov. Kritika sa zameriava predovšetkým na centralizáciu moci, znižovanie podpory pre poľnohospodárstvo a spájanie viacerých fondov do jedného celku.
Zjednodušenie alebo ústupok transparentnosti?
Problematické spájanie doterajších fondov – napríklad sociálneho, kohézneho či regionálneho – do „super-fondu“ je jedným z najviac sporných bodov návrhu. Tento krok má síce znižovať zložitosť rozpočtu, avšak zároveň vyvoláva otázky týkajúce sa transparentnosti. Doposiaľ mali jednotlivé fondy jasne definované ciele a ich sledovanie bolo jednoduchšie. Nové usporiadanie však mnohí vnímajú ako oslabenie kontroly nad tým, či peniaze smerujú tam, kde ich bolo pôvodne plánované využiť.
Centralizácia rozhodovania predstavuje ďalšiu významnú obavu. Posilnenie úlohy Bruselu a národných vlád v prideľovaní finančných prostriedkov by mohlo závažným spôsobom oslabiť princíp subsidiarity. Ten zaručuje, že rozhodnutia o lokálnych problémoch by mali robiť tí, ktorí najlepšie rozumejú miestnym potrebám. Obce a regióny upozorňujú, že tento posun môže mať za následok nerovnomerné rozdeľovanie peňazí, pričom kľúčové priority regionálneho rozvoja môžu byť nahradené politickými cieľmi centrálnych inštitúcií.
Neistá budúcnosť poľnohospodárstva a kohézie
Podpora pre poľnohospodárstvo, ktorá je jedným z najstarších pilierov EÚ, sa podľa návrhu rozpočtu ocitne pod tlakom. Zníženie finančných zdrojov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zabezpečuje priame platby farmárom a potravinovú bezpečnosť, signalizuje oslabenie tejto oblasti. Farmári sa obávajú, že by mohli stratiť svoju konkurencieschopnosť voči lacnejšiemu dovozu z krajín mimo EÚ. To môže mať vážne dopady nielen na poľnohospodárske podniky, ale aj na stabilitu trhu s potravinami v Európe.
Kohézna politika, teda snaha o vyrovnávanie regionálnych rozdielov, by mala aj naďalej ostať jedným z hlavných pilierov rozpočtu. Európska komisia navrhuje zavedenie „regionálnych kontrol“, ktoré majú zabezpečiť, aby boli finančné prostriedky prispôsobené konkrétnym podmienkam regiónov. Napriek týmto prísľubom zostávajú europoslanci skeptickí, či sa deklarované zdroje reálne dostanú tam, kde sú najpotrebnejšie.
Čo nové pravidlá znamenajú pre Slovensko?
Pre Slovensko, ktoré je stále čistým prijímateľom európskych prostriedkov, je význam budúceho rozpočtu kľúčový. Drvivá väčšina verejných investícií – od výstavby diaľnic až po modernizáciu železníc či ochranu životného prostredia – je financovaná práve z európskych fondov. Zmeny v mechanizmoch a objemoch financovania tak priamo ovplyvnia, aké prostriedky budú k dispozícii na dobiehanie životnej úrovne západoeurópskych krajín.
Zásadnou výzvou je aj čoraz viac presadzovaný princíp „peniaze za reformy“. Ten zvyšuje závislosť čerpania grantov od prijímania štrukturálnych opatrení – napríklad v oblastiach školstva, zdravotníctva alebo verejných financií. Pre Slovensko to môže znamenať nutnosť realizácie politicky citlivých zmien, ktoré nemusia byť vždy populárne alebo jednoduché.
Finálna podoba rozpočtu rozhodne nielen o objeme financií, ale aj o tom, za akých podmienok ich budú členské štáty čerpať. Ak EÚ výrazne posilní centralizáciu a nastaví prísnejšie podmienky, Slovensko bude postavené pred náročnú úlohu zefektívnenia svojich štrukturálnych politík, aby dokázalo získať dostatočné zdroje na svoj ďalší rozvoj.
