Slovensko má na stole varovanie, ktoré môže rozhodnúť o smerovaní celej krajiny v najbližšej dekáde. Ak štát nedokáže v roku 2026 využiť z eurofondov minimálne 2,12 miliardy eur, tieto peniaze sa vrátia do rozpočtu Európskej únie a pre Slovensko sa stanú navždy stratené. V čase, keď vláda hovorí o úsporách, ide o scenár s obrovským rizikom.
Aktuálne čerpanie z Programu Slovensko 2021 – 2027 sa podľa materiálu ministerstva investícií pohybuje len okolo 11,52 percenta z celkovej alokácie 12,59 miliardy eur. Zmluvy pritom už pokrývajú projekty za 6,01 miliardy eur, čiže približne polovicu dostupných zdrojov. Na papieri je tak zazmluvnené veľa, skutočné čerpanie však zaostáva, pričom časový tlak rastie každým mesiacom.
Naspäť do Bruselu
Podľa pravidla N+3 musí Slovensko do konca tohto roka minúť ešte 69,42 milióna eur. Rezort investícií túto sumu označuje za zvládnuteľnú, problém sa presúva do nasledujúceho roka. V roku 2026 má štát preukázať využitie najmenej 2,12 miliardy eur, inak peniaze prepadnú. Vláda zároveň upozorňuje, že pri súčasnom nastavení procesov je takýto výkon bez zásadných zmien nereálny.
Ministerstvo preto pripravuje revíziu Programu Slovensko, prerozdelenie peňazí medzi jednotlivé kapitoly a zároveň tlačí na rýchlejšie verejné obstarávanie. Vyhlásené výzvy už dnes pokrývajú 84,48 percenta celej alokácie, teda 10,64 miliardy eur, čo znamená, že žiadatelia majú teoreticky kde siahať. Skutočný problém sa nachádza v úzkych hrdlách administratívy a v komplikovaných schvaľovacích konaniach.
Konkrétne úlohy pre ministrov
Vláda reagovala sériou termínov pre členov kabinetu, ktorí majú rozbehnúť kľúčové projekty. Minister dopravy Jozef Ráž má do konca roka podpísať zmluvu na prípravu modernizácie a výstavby Verejného prístavu Bratislava a súčasne ukončiť výberové konania pre národné projekty na diaľnici D3 pri Kysuckom Novom Meste a pri Žiline, Brodne. Ide o úseky, ktoré dlhodobo patria medzi najproblémovejšie na severe krajiny.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková má cez Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru vyhlásiť výzvu na finančné nástroje z Fondu na spravodlivú transformáciu. Tá by mala priniesť kapitál do regiónov závislých od ťažkého priemyslu. Minister životného prostredia Tomáš Taraba dostal za úlohu ukončiť výber projektu na celoslovenský hydrogeologický prieskum podzemných vôd a minister zdravotníctva Kamil Šaško má zazmluvniť vznik Národného skríningového centra, ktoré má zlepšiť prevenciu chorôb.
Hrozba pre regióny aj dôveru
Ak by prišlo k prepadnutiu 2,12 miliardy eur, išlo by o zásah, ktorý by sa dotkol prakticky každého sektora. Projekty v doprave, zdravotníctve a v životnom prostredí by sa museli odložiť alebo zoškrtali by sa na minimum. Národný rozpočet by tieto zdroje nedokázal nahradiť, keďže vláda súčasne pripravuje konsolidačné opatrenia, pri ktorých štát od januára zavádza úsporné limity v mnohých kapitolách.
Najviac by strácali menej rozvinuté regióny, ktoré stoja a padajú na európskych peniazoch. Bez investícií do infraštruktúry, vodohospodárskych projektov a opatrení proti zmene klímy by sa rozdiel medzi západom a východom Slovenska ešte viac otvoril. Slabšie okresy by prišli o šancu prilákať nové podniky a kvalitné pracovné miesta, čo by urýchlilo odchod mladých ľudí do zahraničia a do veľkých miest.
Neprehliadnite
Dôsledky by však neboli iba ekonomické. Opakované problémy s čerpaním eurofondov poškodzujú dôveryhodnosť Slovenska v Bruseli. Európska komisia môže v budúcnosti upraviť podmienky, prípadne znížiť objem pridelených zdrojov, ak bude krajinu vnímať ako partnera, ktorý nedokáže peniaze efektívne využiť. Tým by sa oslabila aj schopnosť financovať technologickú modernizáciu a digitalizáciu verejných služieb.
Nasledujúci rok preto rozhodne o tom, či Slovensko využije jedinečné okno príležitosti, alebo sa zaradí medzi štáty, ktoré nechali miliardy eur odísť naspäť do Bruselu. Kľúčová otázka znie, či sa politická vôľa na zrýchlenie procesov pretaví do reálnych rozhodnutí. Odpoveď prinesú konkrétne tendre, zmluvy a prvé staveniská, nie ďalšie strategické dokumenty.
