Rozpočet Európskej únie na rok 2026 bude najvyšší v dejinách a prinesie oveľa viac peňazí na zdravie, obranu, vzdelávanie a výskum. Vyjednávania medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ sa skončili až po náročných sporoch, výsledkom je však navýšenie výdavkov o ďalších 372,7 milióna eur nad pôvodný návrh Komisie, pričom celkový objem viazaných prostriedkov dosiahne 192,8 miliardy eur.
Za konečným kompromisom stoja aj slovenskí europoslanci. Podpredsedníčka rozpočtového výboru Lucia Yar z Progresívneho Slovenska zdôraznila, že sa podarilo nielen zvrátiť plánované škrty členských štátov, ale aj presadiť nové peniaze pre oblasti, ktoré občania cítia najviac na vlastnej koži, či už ide o zdravotníctvo, štúdium v zahraničí, alebo podporu mladých poľnohospodárov.
Viac peňazí na budúcnosť
Členské štáty chceli pôvodne krátiť výdavky o 1,3 miliardy eur. Poslanci však túto snahu zablokovali a navrátili túto sumu na úroveň, ktorú pôvodne navrhla Európska komisia. Navyše vyjednali ďalších takmer 270 miliónov eur. Práve tento dodatočný balík sa má stať motorom programov, ktoré podporujú inovácie, modernú infraštruktúru a mladých ľudí, teda oblasti rozhodujúce pre konkurencieschopnosť Európy.
Výrazné posilnenie čaká vedu a inovácie. Program Horizont Európa získa navyše 20 miliónov eur, čo znamená viac grantov na medzinárodné výskumné projekty a technológie, ktoré môžu o niekoľko rokov skončiť v našich nemocniciach, firmách alebo smart mestách. Dopravné a energetické prepojenia, ktoré majú znižovať závislosť od fosílnych palív a zlepšovať cezhraničnú mobilitu, budú mať k dispozícii ďalších 23,5 milióna eur.
Silnejšiu pozíciu získava aj program Erasmus+. Rozpočet bude vyšší o 3 milióny eur, pričom tieto peniaze sa premietnu do vyššieho počtu štipendií aj do lepšej podpory študentov z menej majetných rodín. Mladí ľudia zo Slovenska môžu čakať viac miest na zahraničných pobytoch, dlhších stážiach a spoločných projektoch, ktoré im zvyšujú šancu uspieť na európskom trhu práce.
Zdravie, bezpečnosť a potraviny
Program EU4Health dostane navyše 3 milióny eur, pričom časť prostriedkov pôjde na lepšiu pripravenosť na zdravotné krízy a časť na podporu výskumu nových liečebných postupov. Pre pacientov to môže znamenať rýchlejší prístup k modernej diagnostike a inovatívnym terapiám. Environmentálny program LIFE si prilepší o 10 miliónov eur, čo má posilniť projekty zamerané na ochranu prírody a adaptáciu na klimatické zmeny.
Rozpočet myslí aj na poľnohospodárstvo. V rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa zvýši podpora pre mladých farmárov o 105 miliónov eur. Cieľom je udržať život na vidieku a zabezpečiť, aby mali rodinné farmy motiváciu pokračovať v produkcii kvalitných lokálnych potravín. Stabilnejšia situácia farmárov môže vo výsledku tlmiť tlak na rast cien potravín, najmä v čase vysokých nákladov na energie a vstupy.
Bezpečnostný rozmer rozpočtu je rovnako výrazný. Mechanizmus civilnej ochrany a kapacity RescEU dostanú navyše 10 miliónov eur, čo má umožniť rýchlejšie nasadenie techniky a záchranných tímov pri povodniach, požiaroch a iných katastrofách. Ďalších 10 miliónov pôjde na vojenskú mobilitu a správu hraníc, pričom EÚ súčasne posilní humanitárnu pomoc o 35 miliónov eur a prehĺbi podporu susedným regiónom na juhu aj východe.
Neprehliadnite
Významnou témou rokovaní boli aj rastúce náklady na splácanie pôžičiek z Plánu obnovy. V roku 2026 by mali byť vyššie o 4,2 miliardy eur oproti pôvodným očakávaniam. Poslancom sa podarilo presadiť ochranný mechanizmus, ktorý má zabrániť tomu, aby sa tieto záväzky splácali na úkor programov, ako sú Erasmus+, EU4Health alebo výskumné granty. Rozpočet sa má tak vyhnúť scenáru, keď by dlhy vytláčali investície do ľudí.
Otvorenou otázkou zostáva, či členské štáty dokážu tieto prostriedky skutočne využiť v plnom rozsahu a bez zbytočnej byrokracie. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré často zápasia s pomalým čerpaním európskych fondov. Ak sa procesy nezrýchlia, hrozí, že časť týchto historických peňazí zostane len v excelových tabuľkách a reálny dopad na školy, nemocnice alebo farmy bude menší, než by mohol byť.
Rozpočet na rok 2026 ukazuje, že EÚ sa snaží reagovať na skúsenosti z pandémie, energetickej krízy a vojny na Ukrajine. Kľúčové bude, či sa členským štátom podarí premeniť tieto investície na konkrétne zmeny v každodennom živote, od vyšších štipendií a modernejších nemocníc až po účinnejšie zásahy pri katastrofách. O tom, či pôjde o skutočný zlomový rok, rozhodnú najbližšie dva až tri roky.
