V Bruseli sa čoraz hlasnejšie hovorí, že Európa si prísnou digitálnou reguláciou sama zviazala ruky. Kým americké a ázijské firmy stavajú gigantické projekty umelej inteligencie, európske startupy zápasia s formulármi, právnikmi a neistým výkladom pravidiel. Európska komisia preto prichádza s návrhom Digital Omnibus, ktorý má pretriasť to, čo sa ešte nedávno považovalo za nedotknuteľný štandard ochrany súkromia.
Jedným z prvých signálov zmeny kurzu je snaha odstrániť otravnú rutinu, ktorú pozná každý používateľ internetu. Neustále vyskakovanie lišt s cookies sa stalo symbolom formálneho súhlasu bez reálneho porozumenia. Únia chce, aby si ľudia nastavili preferencie priamo v prehliadači, pričom ten bude následne komunikovať s webmi automaticky na pozadí, bez ďalšieho klikania.
Končí éra nekonečných súhlasov
Ak návrh prejde, používateľ raz zvolí, či súhlasí s personalizovanou reklamou a sledovacími technológiami, a potom má mať pokoj na všetkých stránkach. Prehliadač bude odosielať informáciu o nastavení, zatiaľ čo prevádzkovatelia webov budú musieť tieto voľby rešpektovať. Cieľom je znížiť únavu zo súhlasov, ktorá v praxi viedla k tomu, že 90 percent ľudí klikalo na prvé ponúknuté tlačidlo bez čítania detailov.

Pre menšie weby môže ísť o úľavu, keďže nebudú musieť udržiavať zložité mechanizmy na správu súhlasov. Zároveň sa očakáva, že sa zníži počet agresívnych prvkov prekrywajúcich obsah, ktoré sa na mobiloch často nedali ani poriadne zavrieť. Napriek tomu bude veľa závisieť od toho, ako rýchlo budú výrobcovia prehliadačov ochotní nové rozhrania implementovať a ako prísne ich Brusel nastaví.
Voľnejšie dáta pre umelú inteligenciu
Najzásadnejšia časť reformy sa dotýka samotného jadra európskej ochrany súkromia, teda nariadenia GDPR a nového Aktu o umelej inteligencii. Komisia navrhuje precizovať, čo sa ešte považuje za osobný údaj. Pseudonymizované a anonymizované dáta majú mať flexibilnejší režim, aby ich firmy mohli jednoduchšie využívať na trénovanie modelov umelej inteligencie, analýzu trendov a výskum.
Oproti súčasnému stavu by sa uvoľnili aj požiadavky na dokumentáciu pre menšie tímy, ktoré vyvíjajú AI riešenia bez masívneho rozpočtu. Pravidlá zamerané na vysokorizikové systémy by zostali zachované, súčasne by sa však posunula ich účinnosť, aby mali podniky viac času na prispôsobenie. Komisia počíta aj so zjednotením rozhraní na hlásenie kybernetických incidentov a s vytvorením nového orgánu, ktorý by mal dohliadať na uplatňovanie pravidiel v oblasti AI.
Obavy z „dátovej bane Európy“
Obhajcovia prísnej ochrany súkromia vidia v Digital Omnibus riziko, že Európa v snahe dobehnúť zameškané otvorí dvere najmä americkým technologickým gigantom. Tí už dnes pracujú s obrovskými databázami používateľov a disponujú výpočtovou infraštruktúrou, ktorú si európske startupy nemôžu dovoliť. Ak sa pravidlá pre prácu s pseudonymizovanými dátami uvoľnia, práve veľkí hráči môžu získať najväčší náskok.
Výskumníci navyše upozorňujú na reálnu hrozbu znovuidentifikácie. Moderné algoritmy vedia spájať nesúvisiace fragmenty údajov a z veľkých databáz vyťahujú vzorce, ktoré človek nevidí. Dáta, ktoré sa na prvý pohľad javia ako anonymné, môžu byť pri kombinácii s ďalšími zdrojmi opäť priradené ku konkrétnemu človeku. V prostredí, kde sa údaje o zdraví, polohe a nákupoch bežne spracúvajú v cloude, ide o citlivú otázku.
Napriek týmto upozorneniam majú reformy aj silnú podporu. Argument je jednoduchý, bez uvoľnenia pravidiel hrozí, že európsky technologický sektor zostane v druhej lige. Administratívna záťaž odrádzala investorov, ktorí radšej smerovali kapitál do USA alebo Číny, a mladé firmy museli už v začiatkoch minúť desiatky tisíc eur na právne analýzy namiesto vývoja produktu. Komisia preto tvrdí, že mierne zoslabenie ochrany je menšou cenou za šancu vybudovať konkurencieschopný ekosystém AI.
Otvorenou zostáva otázka, či sa podarí nájsť rovnováhu medzi dynamikou inovácií a právom na súkromie. Ak Digital Omnibus prejde v súčasnej podobe, prvé zmeny pri cookies môžu ľudia pocítiť relatívne rýchlo, zatiaľ čo skutočný vplyv na trh umelej inteligencie sa prejaví až o niekoľko rokov. Bude to test, či EÚ dokáže vytvoriť prostredie, kde vznikajú vlastné globálne projekty, a nie iba nové zdroje dát pre cudzie platformy.