Najprísnejšie časti európskeho zákona o umelej inteligencii nebudú platiť v roku 2026, ale až na konci roka 2027, čo je výrazný ústup od pôvodného plánu. Európska komisia tým priznáva, že technologické firmy, najmä menšie, by taký rýchly nábeh nezvládli a že kontinent by mohol prísť o šancu držať krok s AI centrami v USA a v Číne.
Brusel súčasne tvrdí, že nejde o zrušenie ambícií, ale o „vyčistenie“ pravidiel. Komisia chce, aby sa inovácie dostávali na trh rýchlejšie a aby vývojári menej času trávili pri vyplňovaní formulárov. Priestor na diskusiu teraz dostávajú členské štáty, ktoré môžu finálne znenie ešte sprísniť alebo naopak ďalej uvoľniť.
Digitálny omnibus mení harmonogram
Balík zmien s názvom Digitálny omnibus upravuje naraz viacero kľúčových digitálnych zákonov, pričom jeho najviditeľnejší zásah sa týka častí AI Actu pre vysokorizikové systémy. Ide o oblasti, v ktorých umelá inteligencia rozhoduje o prístupe k verejným službám, pomáha pri riadení cestnej dopravy, používa sa pri biometrickej identifikácii alebo pri náborových a testovacích procesoch uchádzačov o zamestnanie.
Odklad sa dotýka aj nemocníc, bánk a policajných zložiek, ktoré plánujú nasadiť algoritmy v zdravotníctve, pri hodnotení úverovej bonity a pri presadzovaní práva. Práve tu mal pôvodný harmonogram vyžadovať veľmi prísne audity, bezpečnostné testy a rozsiahlu dokumentáciu už do augusta 2026. Mnohé európske firmy upozorňovali, že by to nevedeli finančne ani personálne zvládnuť a že by ich to znevýhodnilo oproti konkurentom z tretích krajín.
GDPR pod drobnohľadom AI
Digitálny omnibus nesiaha iba na AI Act, ale zasahuje aj ochranu osobných údajov. Komisia navrhuje upraviť GDPR, pravidlá elektronického súkromia a zákon o údajoch tak, aby sa odstránili rozdielne výklady medzi krajinami. Kľúčová a najcitlivejšia debata sa krúti okolo otázky, či môžu veľké platformy ako Google, Meta a OpenAI legálne využívať údaje Európanov na tréning veľkých AI modelov.
Doteraz regulátori takýto postup v mnohých prípadoch označovali za nelegálny alebo minimálne právne veľmi neistý. Komisia argumentuje, že bez jasných a jednotných pravidiel pre tréning modelov riskuje Európa ďalšie zaostávanie za zvyškom sveta. Kritici varujú, že ak sa GDPR otvorí príliš, kontinent stratí reputáciu prísneho ochrancu súkromia, ktorú si budoval od roku 2018.
Diskusia sa pritom netýka len technologických gigantov. Zmeny by ovplyvnili aj menšie európske startupy, ktoré dnes často nemajú prístup k dostatočne veľkým a kvalitným dátovým sadám. Nové pravidlá môžu, podľa Komisie, vytvoriť legálny priestor na spoluprácu medzi štátom, univerzitami a firmami, zatiaľ čo občania by mali mať jasnejšie informácie o tom, ako sa ich údaje používajú a kedy môžu namietať.
Menej bariér a otravného klikania
Omnibus sa venuje aj každodennejším problémom, ktoré cíti takmer každý používateľ internetu. Komisia navrhuje úpravy pri takzvaných kontextových cookies, aby sa uľahčila prevádzka webov a reklamných sietí a aby používatelia menej často videli vyskakovacie lišty, kde musia pri každej návšteve klikať na rovnaké voľby. Zástancovia zmien tvrdia, že pravidlá sa tým priblížia realite a že sa zníži aj únava ľudí z neustáleho posúhlasovania.
Neprehliadnite
Európsky technologický sektor medzitým čelí rastúcemu tlaku. USA investujú miliardy do dátových centier a výskumu, Čína buduje vlastný ekosystém a Brusel sa snaží hľadať kompromis medzi ochranou práv občanov a konkurencieschopnosťou. Otázkou zostáva, či zjednodušenie regulácie prinesie viac inovácií, alebo či sa časom ukáže potreba opätovného sprísnenia pravidiel, najmä ak by došlo k vážnym zneužitiam AI v praxi.
Rozhodnutie členských štátov, ktoré majú finálnu podobu balíka v rukách, tak môže určiť, či bude Európa o pár rokov vnímaná ako lídrom bezpečnej umelej inteligencie, alebo skôr ako trh, ktorý ustúpil zo svojich princípov v snahe dobehnúť technologickú špičku. Výsledok rokovaní ukáže, do akej miery sú vlády pripravené vymeniť časť regulačnej istoty za rýchlejší rozvoj digitálnej ekonomiky.
