Nad poľským územím nedávno zlikvidovali ruské drony v čase, keď Európa formálne nevedie žiadnu vojnu. Situácia, ktorá by kedysi znamenala politické zemetrasenie, dnes pôsobí takmer rutinne, no v skutočnosti odhaľuje vážnu dieru v európskej bezpečnosti. Ukazuje sa, že Únia má vo vzduchu viac slepých miest, než si jej obyvatelia pripúšťajú.
Európsky komisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius už niekoľko mesiacov upozorňuje, že dronové útoky z východu napredujú rýchlejšie ako modernizácia európskej protivzdušnej obrany. Pripomína, že po viac ako dvoch rokoch intenzívnych bojov na Ukrajine by členské štáty mali mať robustný systém včasného varovania a rýchlej reakcie, no namiesto toho stále dolaďujú základné procesy a sporia sa o miliardy v rozpočtoch.
Zaspal radar aj politika
NATO po incidente nad Poľskom posilnilo východné krídlo a členské krajiny postupne privážajú systémy určené na boj proti dronom, problém však siaha oveľa hlbšie. Európske vlády dlhé roky preferovali expedičné misie a drahú ťažkú techniku, pričom ochranu pred nízko letiacimi a lacnými bezpilotnými strojmi odkladali. Výsledkom je infraštruktúra, ktorá dokáže sledovať lietadlá či rakety, ale pri roji malých dronov často zlyháva.
Brusel medzitým predstavuje ambiciózny projekt celoeurópskej dronovej obrany, ktorý politicky nazýva strategickou prioritou. Na papieri ide o prelomový plán, v praxi však stále chýba jasný harmonogram, rozdelenie úloh medzi štáty a jednotné technické štandardy. Odborníci upozorňujú, že aj keby sa všetko podarilo podľa najoptimistickejšieho scenára, plnohodnotná sieť vznikne až o niekoľko rokov, zatiaľ čo Moskva upravuje svoje taktiky prakticky každý mesiac.
Ruské drony sa za posledné obdobie stali jedným z hlavných nástrojov hybridnej stratégie Kremľa. Spájajú nízku výrobnú cenu, relatívne jednoduchú technológiu a prekvapivo vysokú účinnosť. Umožňujú testovať nervy protivníka aj jeho reakčný čas bez toho, aby Rusko riskovalo životy svojich pilotov. Zatiaľ čo európske vlády stále hľadajú kompromis medzi verejnými výdavkami a domácou politikou, ruské ozbrojené sily rozširujú flotilu prieskumných, útočných a samovražedných dronov.
Ukrajina ako nevyužité laboratórium
Kubilius pripomína, že EÚ má len niekoľko stoviek kilometrov od svojich hraníc unikátny zdroj skúseností, ktorý stále nevyužíva naplno. Ukrajinská armáda patrí medzi technologicky najpreverenejšie sily na kontinente, pričom tisíce vojakov každý deň pracujú s dronmi, rušičkami aj modernými systémami protivzdušnej obrany v skutočnom boji. Mnohé riešenia, ktoré dnes členské krajiny iba nakupujú alebo testujú na cvičeniach, majú ukrajinské jednotky otestované v praxi.
Komisár preto presadzuje, aby sa EÚ neobmedzila len na dodávky zbraní a finančné balíky, ale aby začala Ukrajinu systematicky vťahovať do vlastných obranných štruktúr. Podľa neho nejde iba o symbolickú politickú podporu, ale o priamu investíciu do bezpečnosti Únie. Integrácia ukrajinských expertov do plánovania, výcviku a testovania nových systémov by mohla urýchliť budovanie hustej siete protivzdušnej a protidronovej ochrany, ktorá by bola schopná reagovať v reálnom čase.
Kubilius zároveň varuje, že ignorovanie týchto skúseností by mohlo predstavovať historickú chybu, ktorá oslabí Ukrajinu aj EÚ. Spoločné tímy analytikov, inštruktorov a vývojárov by podľa neho vyslali Moskve jasný signál, že hranica medzi obranou Kyjeva a obranou územia Únie sa postupne stiera. Už dnes zostrelené drony nad Poľskom naznačujú, že akýkoľvek ďalší incident môže rýchlo prerásť do vážnejšej bezpečnostnej krízy.
Neprehliadnite
Spravodajské služby viacerých európskych štátov varujú, že ruské vedenie môže v horizonte niekoľkých rokov skúšať súdržnosť NATO priamym útokom na niektorú z členských krajín, najmä ak vojna na Ukrajine zamrzne na fronte alebo sa skončí v neprospech Kyjeva. Otvorenou otázkou zostáva, či Európa stihne vybudovať funkčnú dronovú obranu skôr, ako sa podobné scenáre zmenia na realitu.
Ak má mať európska bezpečnosť v digitálnom veku šancu, členské štáty musia prestať reagovať až v momente, keď dron preletí hranicu. Rozhodujúce bude, či Brusel v najbližších rokoch spojí technologické inovácie, skúsenosti z Ukrajiny a politickú vôľu do jedného projektu, ktorý dokáže odradiť Moskvu skôr, než bude neskoro.
