V januári 2025 sa dôchodky na Slovensku zvýšili o 2,1 percenta. Tento rast mal zohľadňovať medziročný nárast spotrebiteľských cien určený štatistikami Štatistického úradu SR za prvých deväť mesiacov roka 2024. Sociálna poisťovňa vykonala navýšenie dôchodkov automaticky, bez potreby žiadosti zo strany poberateľov, a rozhodnutia o zvýšení boli doručované postupne od konca decembra 2024 až do januára 2025. Navýšenie platilo pre všetky druhy dôchodkov vyplácané k 1. januáru 2025 a rovnako sa týkalo aj novopriznaných dôchodkov od 1. januára do 31. decembra 2025. Výnimku tvorili pozostalostné dôchodky vypočítané z penzií už navýšených v tomto roku.
Automatické zvýšenie a menej citeľné prírastky
Zvýšené dôchodky boli vyplácané podľa bežných výplatných termínov – v hotovosti na pošte, na bankový účet alebo hromadným poukazom do zariadení sociálnych služieb. Dôchodcovia využívajúci kombinovaný spôsob výplaty boli upozornení, aby si presný postup overili priamo vo svojej banke.
Navýšenie sa nevzťahovalo na vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky priznané v roku 2025, ak boli počítané zo starobného alebo invalidného dôchodku už zvýšeného o 2,1 percenta. Sociálna poisťovňa tak dôchodok nezvýšila dvakrát – valorizácia bola započítaná už v pôvodnom základe, čím poberatelia týchto typov penzií pocítili nižší prírastok.
Pri dôchodkoch upravených na sumu minimálneho dôchodku alebo navýšených z dôvodu, že ide o jediný zdroj príjmu, bolo 2,1-percentné zvýšenie aplikované na pôvodnú nezvýšenú hodnotu. Až následne sa posudzovalo, či majú dôchodcovia nárok na ďalšiu úpravu smerom k minimálnemu dôchodku. Každý dôchodok, vrátane čiastkových s priznanými zahraničnými poistnými obdobiami, bol posudzovaný individuálne.
Valorizácia zaostáva za infláciou
Rast dôchodkov o 2,1 percenta v roku 2025 hodnotí väčšina seniorov len ako čiastočné riešenie ich reálnych potrieb. Tento nárast totiž nedrží krok s infláciou, ktorá podľa údajov Národnej banky Slovenska dosahuje približne 4 percentá. Priemerný rast dôchodkov preto nestačí na pokrytie cenového nárastu tovarov a služieb, s ktorými sa dôchodcovia stretávajú denne.
Mechanizmus valorizácie vychádza z rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za deväť mesiacov predchádzajúceho roka. V dôsledku toho navýšenie dôchodkov v reálnych číslach často zaostáva za celoročnou infláciou. V roku 2025 si preto slovenskí dôchodcovia môžu dovoliť menej ako rok predtým, napriek nominálnemu zvýšeniu penzií.
Štát šetrí na raste dôchodkových nárokov
Financovanie dôchodkových dávok si ročne vyžaduje štátnu dotáciu vo výške takmer 3 miliardy eur. Z tohto dôvodu vláda modifikovala výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty (ADH), čo je jeden z kľúčových parametrov určujúcich výšku penzie. Po novom ADH rastie ročne už len o 95 percent nárastu priemernej mzdy v treťom kvartáli predchádzajúceho roka, namiesto plných sto percent. Tento zdanlivo malý rozdiel prináša štátnej pokladnici významné úspory a znamená pomalší rast novopriznaných dôchodkov.
Od januára 2025 vzrástla aktuálna dôchodková hodnota zo 17,7688 eura na 18,7434 eura. Pri štyridsaťročnej pracovnej kariére a priemernej mzde by dôchodca mohol očakávať mesačnú penziu 765,60 eura. Ak by ADH rástla naplno o celé percento nárastu miezd, dosiahla by hodnotu 18,9477 eura, čo by pre rovnakého penzistu znamenalo dôchodok približne 774 eur mesačne – teda o 8,40 eura viac.
Neprehliadnite
Zhrnutím, hoci štát dôchodky každoročne valorizuje a v absolútnych číslach narastajú, viaceré systémové zmeny v spôsobe výpočtu a navyšovania znamenajú, že ich rast zaostáva nielen za reálnou infláciou, ale aj za potenciálnym rastom pri nezmenenom systéme. Výsledkom je, že mnohí dôchodcovia pociťujú v reálnom živote nižší prírastok, ako by očakávali podľa oficiálnych údajov.
