Mnohí ľudia na Slovensku stále žijú v presvedčení, že po dovŕšení dôchodkového veku im štát automaticky začne vyplácať starobný dôchodok. Systém však funguje inak. Ak človek počas aktívneho života nezíska aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia, na starobu od Sociálnej poisťovne nedostane nič. Štát má síce viacero ochranných mechanizmov, ale tie skôr zmierňujú chudobu, ako by nahrádzali klasickú penziu.
Kedy vzniká nárok na penziu
Podľa aktuálnych pravidiel Sociálnej poisťovne vzniká nárok na starobný dôchodok len tomu, kto bol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený. Do tohto obdobia sa započítava zamestnanie, ale aj dobrovoľné platenie poistného. Ak niekto hranicu 15 rokov nedosiahne, Sociálna poisťovňa mu starobný dôchodok neprizná, hoci má potrebný vek.
Dôležité je rozlišovať medzi systémom sociálneho poistenia a sociálnej pomoci. Z poistenia sa vyplácajú dôchodky, pričom rozhodujú odvedené príspevky a počet rokov poistenia. Sociálna pomoc naopak sleduje aktuálny príjem jednotlivca alebo domácnosti a rieši situácie, keď peniaze úplne chýbajú.
Ako štát zmenil platenie odvodov
Pravidlá platenia dôchodkového poistenia štátom sa v minulosti výrazne zmenili. Do 31. decembra 2000 platilo, že štát odvádzal dôchodkové poistenie aj za ľudí evidovaných na úrade práce, za študentov či brancov na povinnej vojenskej službe. Rozsah krytých skupín bol teda oveľa širší ako dnes.
Od začiatku roka 2001 už nezamestnaným len evidovaným na úrade práce štát dôchodkové poistenie neplatí. Po roku 2003 prestal odvádzať poistné aj za poberateľov dávky v nezamestnanosti. Kto si poistné v takom období neplatí dobrovoľne a zároveň nepatrí medzi zákonom určené výnimky, nenazbiera si roky poistenia potrebné na vznik nároku na starobný dôchodok.
Za koho štát poistné stále hradí
Aj po zúžení systému však štát preberá platenie dôchodkového poistenia za niektoré skupiny obyvateľov. Ide najmä o rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do šiestich rokov, o poberateľov príspevku na opatrovanie, osobných asistentov či účastníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Štát tým podporuje ľudí, ktorí sa starajú o iných alebo pre objektívne dôvody nemôžu pracovať v bežnom zamestnaní.
V praxi to znamená, že aj obdobia mimo klasického pracovného pomeru môžu poistencom pomôcť získať požadovaných 15 rokov poistenia, ak za nich v tom čase odvádza dôchodkové poistenie štát. Naopak, dlhodobé obdobia bez práce, evidencie v takýchto skupinách a bez dobrovoľného poistenia vytvárajú riziko, že človek v starobe na penziu vôbec nedosiahne.
Výnimka pri invalidite z mladosti
Existuje osobitná situácia, keď môže človek získať dôchodkovú dávku aj bez jediného dňa poistenia. Ide o takzvaný invalidný dôchodok z mladosti. Štát ho prizná poistencovi, ktorý sa stal invalidným ešte pred dovŕšením 20 rokov a pre svoj zdravotný stav si nedokázal vytvoriť pracovnú ani odvodovú históriu.
Neprehliadnite
V takom prípade Sociálna poisťovňa započíta chýbajúce roky až do dôchodkového veku a na tomto základe vypočíta výšku invalidného dôchodku z mladosti. Výsledná dávka sa potom môže približovať úrovni bežných dôchodkov ľudí, ktorí si nárok budovali prostredníctvom práce a odvodov.
Keď dôchodok nie je, nastupuje hmotná núdza
Ak človek nikdy nepracoval, nemá dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia a nesplní podmienky invalidného dôchodku z mladosti, starobný dôchodok nedostane. V takom prípade zostáva možnosť požiadať o dávku v hmotnej núdzi. O tieto dávky sa starajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká len vtedy, keď príjem jednotlivca alebo domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a zároveň si ho členovia nevedia zvýšiť vlastnou prácou. Ako príklad možno uviesť osamelého 65-ročného muža bez príjmu, ktorý môže mesačne dostať približne 270 eur. Suma sa skladá zo základnej dávky 86,50 eura, ochranného príspevku 88,40 eura a príspevku na bývanie približne 97 eur.
Takáto pomoc pokrýva len najzákladnejšie životné potreby a nenahrádza plnohodnotný starobný dôchodok. Zároveň veľmi jasne ukazuje rozdiel medzi dávkami zo sociálneho poistenia a sociálnou pomocou. Kým penzia vychádza z odvodovej histórie a odpracovaných rokov, dávka v hmotnej núdzi reaguje na aktuálnu finančnú situáciu ľudí, ktorí zostali bez akéhokoľvek príjmu.
