Slovensko vstupuje do záveru roka 2025 s rekordným rozdielom medzi príjmami a výdavkami štátu, deficit rozpočtu sa v októbri prehĺbil na približne 4,67 miliardy eur. Ide o prepad o viac než 1 miliardu oproti minulému roku, hoci príjmová strana rastie. Najnovšia analýza Kompas500 od Klubu 500 preto upozorňuje, že ozdravovanie financií zatiaľ ostáva skôr v rétorike než v reálnej praxi.
Štát v tomto roku vybral viac na daniach a odvodoch, príjmy sa medziročne zvýšili približne o 6,6 percenta a prvýkrát prekročili hranicu 20 miliárd eur. Súčasne však ministerstvá a úrady míňajú ešte rýchlejšie. Výdavky narástli približne o 11,3 percenta na 24,7 miliardy eur. Analytici upozorňujú, že ak sa tento rozdiel nezmenší, Slovensko sa priblíži k dlhovým úrovniam, ktoré Medzinárodný menový fond považuje za vysoko rizikové.
Rozpočet v režime rýchleho pálenia peňazí
Výdavky štátu rastú naprieč všetkými kapitolami, pričom neexistuje jedna jediná položka, ktorá by vysvetlila celý nárast. Mzdy a poistné vo verejnom sektore stúpli približne o 6,6 percenta na 3,4 miliardy eur. Zároveň sa štátne inštitúcie výraznejšie spoliehajú na nákupy tovarov a služieb, tie si vyžiadali okolo 1,8 miliardy eur, čo predstavuje takmer 18 percentný nárast. Klub 500 upozorňuje, že ide o trvalé výdavky, ktoré sa v ďalších rokoch budú len ťažko znižovať bez zásahu do fungovania štátu.
Najväčší skok sa odohral pri kapitálových výdavkoch, ktoré sa priblížili k hranici 3 miliardy eur. Medziročne sa zvýšili približne o 75,7 percenta, čo je tempo, aké slovenské verejné financie už dlho nezažili. Časť týchto peňazí smeruje na dočerpávanie starších projektov a veľké investície, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska prínosné. Krátkodobo však tieto operácie silno tlačia na deficit a znižujú dôveryhodnosť plánovanej konsolidácie.
Dlh dražie a ťahá úroky nahor
Štát za obsluhu dlhu platí z roka na rok viac, aj keď si reálne nepožičiava dramaticky väčšie sumy. Výdavky na úroky vzrástli medziročne približne o 26 percent, čo znamená dodatočné náklady blížiace sa k 300 miliónom eur. Dôvodom je, že ministerstvo financií musí staré lacné dlhopisy nahrádzať novými v prostredí vyšších úrokových sadzieb. Každé ďalšie zhoršenie deficitu tlačí výnosy dlhopisov nahor a zvyšuje očakávanú rizikovú prirážku, ktorú si investori pýtajú.
Medzinárodný menový fond odhaduje, že ak Slovensko nezmení kurz, hrubý verejný dlh môže do roku 2030 stúpnuť až na približne 76 percent HDP. Pri takejto úrovni by sa rozpočtová politika výrazne zúžila, vláda by mala menej priestoru reagovať na krízy a horšie by zvládala aj bežné hospodárske spomalenia. Klub 500 varuje, že výdavky na úroky by sa mohli vyšplhať na niekoľko miliárd eur ročne, čo by vytláčalo financie z oblasti školstva, zdravotníctva a infraštruktúry.
Čo by pre občanov znamenal ďalší prepad
Ak by Slovensko nechalo deficit ďalej rásť a nezačalo by brzdiť neproduktívne výdavky, trhy by sa podľa analytikov skôr či neskôr ozvali vlastnými sankciami. Ratingové agentúry by mohli znížiť hodnotenie krajiny do špekulatívneho pásma, čo by sa dotklo aj domácich bánk, ktoré držia veľké objemy slovenských dlhopisov. Banky by si po novom požičiavali drahšie a následne by zvýšili úroky na hypotékach a spotrebných úveroch, bývanie by sa stalo ešte menej dostupným a rodiny by cítili tlak na mesačné rozpočty.
V extrémnej situácii, keď by štát nebol schopný refinancovať svoj dlh za udržateľných podmienok, by vláda musela pristúpiť k náhlym a bolestivým škrtom. Mohlo by ísť o skokové zníženie dôchodkov, redukciu desiatok tisíc pracovných miest vo verejnej správe, obmedzenie sociálnych dávok a zavedenie rozsiahlejších poplatkov v zdravotníctve a školstve. Poslednou možnosťou by bola pomoc z európskych záchranných mechanizmov alebo od Medzinárodného menového fondu, čo by prinieslo prísnu kontrolu nad domácou rozpočtovou politikou a rozsiahle reformy, o ktorých by Slovensko rozhodovalo len čiastočne.
Neprehliadnite
Najbližšie mesiace ukážu, či vláda dokáže premeniť deklarovanú konsolidáciu na konkrétne rozhodnutia a či si trúfne obmedziť výdavky, ktoré neprinášajú rast produktivity ani vyššiu kvalitu služieb. Ak politici tieto kroky odložia, tlak investorov a rastúce úroky môžu v budúcnosti vynútiť oveľa tvrdšie zásahy, než by boli potrebné dnes.
Otvorenou otázkou zostáva, aké reformy bude Slovensko ochotné prijať, aby sa vyhlo gréckemu scenáru z minulého desaťročia. Rozhodnutia prijaté v nasledujúcich rokoch určia, či sa krajina udrží v skupine spoľahlivých členov eurozóny, alebo sa posunie do pásma štátov, ktoré platia za dlh vysokú cenu a majú len obmedzenú kontrolu nad vlastnou ekonomickou politikou.
