Na Slovensku sa potvrdilo, že zneužitie umelej inteligencie už nemá len reputačné či finančné dôsledky, ale môže stáť aj ľudský život. Falošná reklamná kampaň s deepfake videom, v ktorom vystupoval známy odborník bez svojho vedomia, presvedčila pacienta, aby prerušil reálnu liečbu. Následky boli fatálne a prípad vyvolal vážne otázky o ochrane ľudí v digitálnom priestore.
Podvod sa šíril najmä prostredníctvom sociálnych sietí, kde sa video tvárilo ako autentické vystúpenie renomovaného lekára. V skutočnosti však šlo o sofistikovanú manipuláciu obrazu aj hlasu pomocou AI, ktorej cieľom bolo predať pochybné prípravky. Mnohí ľudia reklame uverili, pričom dôveru v ňu posilňovala známa tvár a odborná autorita.
Deepfake v mene medicíny
Na šírenie podvodu upozornila televízia Markíza spolu s portálom tvnoviny.sk. Vo videu sa mal objavovať mediálne známy urológ Jozef Dubravický, ktorý zdanlivo odporúčal revolučný prípravok na urologické ťažkosti. Reklama sľubovala úľavu od bolestí, nočného močenia aj obáv z vážnych diagnóz bez potreby chirurgického zákroku. Lekár však zdôraznil, že nič z toho nikdy nepovedal ani nepropagoval.
Umelá inteligencia dokázala napodobniť jeho hlas aj pohyby úst natoľko presvedčivo, že zavádzajúce video pôsobilo dôveryhodne. Podľa Dubravického viacerí pacienti nadobudli presvedčenie, že užívajú účinnú doplnkovú liečbu, a preto odkladali osobnú návštevu ambulancie. Zdravotná starostlivosť sa tak dostala na vedľajšiu koľaj práve v čase, keď bola najviac potrebná.
Smrť po odloženej liečbe
Najtragickejší dôsledok mal prípad pacienta s nádorovým ochorením penisu. Muž sa zo strachu pred radikálnym chirurgickým riešením nechal presvedčiť internetovou reklamou a približne šesť mesiacov nenavštívil lekára. Žil v domnení, že jeho stav sa vďaka propagovanému prípravku zlepšuje. Keď sa napokon vrátil k odbornej liečbe, ochorenie bolo v takom štádiu, že medicína už nedokázala pomôcť.
Snaha domôcť sa spravodlivosti zatiaľ nepriniesla výsledok. Dubravický podal trestné oznámenie, no polícia vec uzavrela bez obvinenia konkrétnej osoby. Michal Szeiff z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave potvrdil, že prípad posudzovali ako podozrenie z poškodzovania cudzích práv. Podľa Romana Hájeka z Prezídia Policajného zboru je identifikácia páchateľov mimoriadne zložitá, keďže využívajú zahraničné servery a anonymné platformy.
Ako rozoznať digitálny podvrh
Polícia aj odborníci apelujú na verejnosť, aby bola pri online obsahu maximálne obozretná. Pri deepfake videách sa často objavujú jemné nezrovnalosti v mimike, žmurkaní alebo v súlade pohybov úst so zvukom. Podozrivé býva aj rozostrenie okrajov tváre, neprirodzené tiene či monotónna, málo emotívna intonácia hlasu. Základným pravidlom zostáva fakt, že seriózny lekár nebude ponúkať zázračnú liečbu výhradne cez reklamy na sociálnych sieťach.
Zdravotníci preto vyzývajú ľudí, aby akékoľvek zdravotné ťažkosti riešili osobne v ambulancii a neverili anonymným ponukám z internetu. Tento prípad ukazuje, že digitálna gramotnosť nie je len otázkou bezpečnosti údajov, ale môže rozhodovať aj o živote a smrti. Kritické myslenie a overovanie informácií sú dnes nevyhnutnou súčasťou ochrany vlastného zdravia.
