Stačilo niekoľko politických rozhodnutí a európske automobilky znovu pocítili, ako krehká je ich závislosť od čipov z Ázie. Holandská vláda najprv prevzala kontrolu nad výrobcom Nexperia, potom ju vrátila čínskej firme Wingtech a medzičasom Čína na pár týždňov priškrtila export hotových čipov. Pre odvetvie, v ktorom každé oneskorenie zastavuje celé linky, to bola studená sprcha.
Napätie okolo Nexperie ukázalo, že aj jediný výrobca špecifických polovodičov dokáže rozkývať celý trh. Niektoré továrne Volkswagenu už museli pripravovať núdzové scenáre, a hoci sa im podarilo rýchlo zohnať alternatívne čipy, riziko ďalších výpadkov pretrváva. Automobilky na Slovensku sledujú vývoj s veľkou nervozitou, keďže ich výroba patrí medzi najzávislejšie v Európe.
Holandsko cúvlo, Čína pritvrdila
Holandská vláda najprv 30. septembra zasiahla do riadenia Nexperie, pričom argumentovala obavou, že bývalý šéf firmy presunie kľúčové európske aktivity do Číny. Peking na to 4. októbra odpovedal tak, že zastavil vývoz hotových čipov z čínskej časti Nexperie, čo okamžite pocítili odberatelia v EÚ. Po niekoľkých týždňoch síce Holandsko kontrolu nad výrobcom vrátilo Wingtechu, čínska strana však tvrdí, že spory s európskymi úradmi neskončili.

Konflikt ešte viac komplikuje fakt, že výroba čipov prebieha na viacerých kontinentoch. Kremíkové doštičky Nexperia vyrába najmä v Hamburgu, odkiaľ putujú do Dongguanu v Číne, kde sa reže, balí a testuje finálny produkt. Keď európska vetva podniku 26. októbra zastavila dodávky waferov do Číny a odvolala sa na neuhradené faktúry, reťazec sa prakticky rozpadol z oboch strán súčasne.
Krátke uvoľnenie, dlhý tieň
Čínske ministerstvo obchodu označilo krok Holandska, ktoré vrátilo kontrolu nad Nexperiou Wingtechu, za prvý krok správnym smerom. Zároveň však dodalo, že zásah nepovažuje za úplne ukončený. Nexperia má v Číne zásoby waferov len na niekoľko mesiacov, preto teraz Peking predáva nahromadené hotové čipy, čo prináša dočasnú úľavu európskym automobilkám a firmám ako BMW, Bosch a Aumovio.
Nemecký zväz automobilového priemyslu VDA napriek tomu upozorňuje, že narušenie dodávok ešte určite neskončilo. Ak sa zásoby minú a politická dohoda stále nebude na stole, trh môže opäť zažiť prudké výkyvy cien a ďalšie pozastavovanie výroby. Pre automobilový priemysel, ktorý pracuje v režime prísnych termínov a minimálnych skladových zásob, ide o nebezpečnú kombináciu.
Slovensko ako čipový rukojemník
Ak by sa spor vyhrotil až k plnej blokáde dodávok, Slovensko by patril medzi najväčších porazených. Výrobcovia ako Volkswagen, Kia a Jaguar Land Rover by museli okamžite obmedziť alebo zastaviť časť produkcie, pretože bez konkrétnych polovodičov nefungujú riadiace jednotky, bezpečnostné prvky a elektronika nových áut. Tisíce ľudí by skončili v nútených prestojoch a ďalšie tisíce v subdodávateľských firmách by čelili priamemu prepúšťaniu.
Slovenská ekonomika je mimoriadne naviazaná na export automobilov, preto by takýto šok zasiahol HDP podobne prudko ako finančná kríza v roku 2008. V druhej vlne by sa zvýšené ceny a dlhé dodacie lehoty preliali aj do spotrebnej elektroniky, priemyselných zariadení a domácich spotrebičov. Ľudia by za nové práčky, chladničky, počítače a energetické riadiace systémy platili viac a čakali dlhšie.
V dlhšom horizonte by Európa musela urýchlene prerobiť svoje dodávateľské reťazce, aby znížila závislosť od Číny. To by si vyžadovalo miliardové investície do domácich kapacít, kvôli ktorým by sa spomaľovali iné projekty, napríklad modernizácia infraštruktúry financovaná z eurofondov. Slovensko by stálo pred otázkou, či staviť na podporu nových čipových fabrík, alebo sa pokúsiť diverzifikovať ekonomiku mimo automobiliek.
Napätie medzi Európou a Čínou naznačuje, že svet vstupuje do obdobia technologickej studenej vojny, v ktorej majú čipy podobnú váhu, akú mala ropa v 70. rokoch. Pre malú, exportne orientovanú krajinu je kľúčové, aby vláda a priemysel už dnes hľadali spôsoby, ako znížiť jednostrannú závislosť, inak budú o smerovaní slovenskej ekonomiky rozhodovať konflikty tisíce kilometrov od Bratislavy.