Nová analýza odhalila, ako sa kľúčoví českí politici spoliehajú na sociálne siete v zápase o voličov. Podľa spoločnosti Carl Data Company ich prístupy výrazne kontrastujú – niektorí volia masový dosah, iní zase cielia na emócie, polarizáciu a špecifické témy. Česká digitálna politická komunikácia sa tak stala pre voličov čoraz dôležitejším bojiskom.
Tri stratégie na sociálnych sieťach
Spoločnosť Carl Data Company v analýze „Od lajkov k hlasom 2025“ sledovala digitálnu aktivitu deviatich popredných českých politikov v období od 1. augusta do 23. septembra. Zo získaných dát vyplynulo, že český politický diskurz na platformách ako Facebook, Instagram či TikTok sa dá rozdeliť do troch rôznych stratégií.
Prvou skupinou sú politici označovaní ako „masoví komunikátori“, kam patria Andrej Babiš, Petr Fiala a Vít Rakušan. Títo lídri stavajú na vysokom počte príspevkov, ktoré pokrývajú široké spektrum tém, od reportáží z kampane po zdieľanie momentov z osobného života. Aj keď ich príspevky majú najvyšší celkový dosah, ich mieru zapojenia publika možno považovať len za priemernú.

Druhou skupinou sú tzv. mobilizátori, ako napríklad Tomio Okamura, Kateřina Konečná či Filip Turek. Tí volia špecifické komunikačné techniky – menej, ale výrazne polarizujúce príspevky, ktoré sa dotýkajú citlivých tém, ako sú migrácia či ceny energií. Tento štýl im zabezpečuje vysokú mieru zapojenia publika, pričom ich obsah vyvoláva intenzívne diskusie.
Na opačnom konci spektra sú „odborne zameraní“ politici, ku ktorým patrí napríklad Marek Výborný alebo Zdeněk Hřib. Ich obsah sa sústreďuje na odborné otázky vo sfére ich pôsobnosti, čím sa snažia upevňovať svoju reputáciu ako experti v daných oblastiach.
Najväčší záujem vzbudzujú kritické témy
Podľa analýzy boli v sledovanom období najaktívnejšími užívateľmi sociálnych sietí Petr Fiala s 699 publikovanými príspevkami, nasledovaný Marekom Výborným (479), Tomiom Okamurom (454) a Vítom Rakušanom (452). Andrej Babiš napriek piatemu miestu v počte príspevkov (426) odvádzal značnú časť obsahu na reportáže z terénnych výjazdov a kritiku vládnej koalície.
Kampaňové príspevky, ktoré tvorili až 40 % obsahu, sa ukázali ako najangažovanejšia forma komunikácie politikov. Avšak najviac diskusií vyvolávali príspevky s kritikou vlády, ktoré v priemere generovali viac ako 500 komentárov na jeden post. Veľmi úspešné boli tiež osobné témy politikov, ktoré zvyšovali ich popularitu a emocionálne spojenie s voličmi. Polarizujúce témy, hoci objemovo menej zastúpené, dokázali vyvolať nadštandardne vysoký záujem verejnosti.
Význam českých volieb pre Slovensko
Hoci ide o české voľby, ich výsledky presahujú hranice a ovplyvňujú aj situáciu na Slovensku. Historické, kultúrne a ekonomické puto medzi oboma krajinami spôsobuje, že dianie v Česku Slovensko vníma ako domácu tému. Česká ekonomická a politická stabilita má priamy dopad na slovenské firmy a hospodárstvo.
Okrem ekonomických väzieb ovplyvňujú české voľby aj regionálnu a európsku politiku. Výsledok volieb rozhodne o tom, aký smer získa Vyšehradská skupina (V4) a aké priority bude Česká republika presadzovať v Európskej únii. Slovensko tak musí byť pripravené na spoluprácu so silnými ideologickými spojencami, alebo na nutnosť vysporiadať sa s rozdielnymi názormi na zásadné témy, ako to ukázali rozličné postoje Prahy a Bratislavy vo vzťahu k Ukrajine.
Význam českých politických rozhodnutí však presahuje len aktuálne obdobie. Politické trendy a štýly často prekračujú národné hranice a ovplyvňujú postupy v susedných krajinách. Výsledky českých volieb preto nepriamo signalizujú, aké témy a metódy môžu v blízkej dobe získať väčšiu pozornosť verejnosti aj na Slovensku.