Vláda Slovenskej republiky oznámila, že poskytovanie podpory domácnostiam čeliaci vysokým cenám energií bude pokračovať aj v roku 2026. Od 1. januára však dôjde k zásadnej zmene v systéme pomoci. Namiesto univerzálnych dotácií pre všetkých občanov sa zavádza cielený prístup, ktorý by mal podľa odhadov zasiahnuť až 90 % domácností.
Adresná pomoc nahradí plošné dotácie
Nový systém pomoci domácnostiam sa zameria na efektívnejšie rozdelenie prostriedkov na základe individuálnych potrieb. Vybrané domácnosti budú o priznaní pomoci informované elektronicky. Niektoré z nich obdržia energopoukážky v hodnote stoviek eur, zatiaľ čo iným štát umožní pokryť rozdiel medzi aktuálnou trhovou cenou energií a regulovanými cenami. Ministerstvo hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej objasnilo, že hranice príjmov a rozsah podpory sa budú každoročne prehodnocovať, čo umožní flexibilne reagovať na pohyby cien energií a aktuálne potreby občanov.
Vláda predpokladá, že prechod na tento model zníži náklady na energopomoc v porovnaní s plošným systémom, pričom na rok 2026 je rozpočet stanovený na 435 miliónov eur. Na rozdiel od minulých rokov však tieto prostriedky nebudú čerpané zo štátneho rozpočtu, ale z eurofondov. Tento krok však čelí kritike opozície, ktorá dané rozhodnutie označuje za plytvanie prostriedkami EÚ, ktoré by mohli byť použité na strategické investície. Navyše existuje riziko, že Brusel nemusí tento zámer schváliť, čo by plány vlády mohlo vážne skomplikovať.
Extrémna závislosť Slovenska od plynu
Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny Európy, ktoré sú najviac závislé od zemného plynu. Podľa dostupných údajov približne 38 % slovenských domácností využíva plyn na vykurovanie, pričom v prípade rodinných domov tento podiel stúpa na 60 %. Zároveň väčšina slovenských teplární, ktoré poskytujú centrálne vykurovanie, tiež funguje na báze zemného plynu. Celková spotreba plynu na Slovensku vzrástla na 47,69 TWh, teda o 3 % oproti roku 2023.
Táto vysoká závislosť od plynu spôsobuje obrovské ekonomické aj ekologické výzvy. Väčšina domácností nemá dostatok finančných prostriedkov na prechod na alternatívne zdroje energie. Až 56 % domov stále využíva plynové kotly, pričom mnohí obyvatelia čelia nedostatku úspor potrebných na investície do ekologickejších systémov, ako sú tepelné čerpadlá či solárne panely.
Energetická nezávislosť a zásoby na zimu
EÚ pod tlakom udalostí posledných rokov, vrátane ruskej invázie na Ukrajinu, výrazne tlačí na redukciu závislosti od ruských energetických surovín. Slovensko čelí výzve postupného ukončenia dovozu ruského plynu, ktorý má byť kompletne zastavený do roku 2028. V tejto oblasti však už došlo k zlepšeniu, pričom 30 až 40 % plynu dnes prúdi zo západných zdrojov, napríklad z Nórska a LNG terminálov.
Čo sa týka pripravenosti na zimné obdobie, slovenské zásobníky zemného plynu sú naplnené na 76 % kapacity, čo predstavuje viac ako polovicu ročnej spotreby krajiny. Hoci je tempo napĺňania pomalšie ako vlani, experti očakávajú splnenie cieľa EÚ, ktorý stanovuje 90 % naplnenosť do decembra. Diverzifikácia dodávok plynu a väčšia samostatnosť Slovenska by mali do budúcnosti zabezpečiť stabilitu trhu a ochranu pred cenovými výkyvmi.
Slovensko však musí pokračovať vo svojich investíciách do alternatívnych zdrojov energií a zvýšení energetickej efektívnosti. Bez týchto krokov môže krajina zaostávať za cieľmi EÚ a zostať závislá od plynu, ktorého budúcnosť v Európe je čoraz otáznejšia.
