Slovenskí budúci dôchodcovia čelia vážnej výzve. Zmeny v demografii a nastavení dôchodkového systému naznačujú, že starobné dôchodky budú čoraz nižšie, čo môže ohroziť životnú úroveň budúcich generácií. Prognózy ukazujú, že žena odchádzajúca do dôchodku v roku 2025 bude poberať mesačne okolo 861 eur. O 25 rokov neskôr však jej rovesníčke zostane z rovnakého systému o vyše 220 eur menej, odhady hovoria o sume 640 eur. Odborníci preto varujú pred potrebou dôkladnej prípravy na starobu.
Živnostníci na hrane finančného rizika
Jednou z najrizikovejších skupín v dôchodkovom systéme sú samostatne zárobkovo činné osoby. Až tri štvrtiny z nich platia odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu. Tým si však pripravujú dôchodok na úrovni približne 438 eur mesačne. Z tejto sumy nie je možné pokryť ani základné životné náklady, upozorňujú odborníci.
Problémom je, že mnohí podnikatelia túto situáciu ignorujú. Nižšie odvody im síce krátkodobo zvyšujú príjmy, ale namiesto dlhodobých investícií tieto financie často urýchlene minú. To vedie k slabému zabezpečeniu na starobu, čím sa vystavujú hrozbe chudoby v dôchodkovom veku.
Demografia ako kľúčový faktor
Súčasná kríza nie je ovplyvnená len nastavením systému, ale aj nepriaznivou demografiou. Slovensko patrí medzi krajiny s jednou z najnižších pôrodností v Európe. V roku 2023 sa narodilo iba približne 46-tisíc detí, čo je alarmujúce číslo. Do roku 2040 sa očakáva pokles populácie vo vekovej kategórii 25 až 44 rokov až o tretinu. Tento vývoj spôsobí výrazné zníženie počtu prispievateľov do dôchodkového systému a zároveň zvýšenie počtu poberateľov.
V súčasnosti už na jedného dôchodcu pripadajú menej ako dvaja pracujúci. Toto kritické nastavenie výrazne zaťažuje Sociálnu poisťovňu. Okrem toho trináste dôchodky, ktoré štát každoročne vypláca, dosahujú takmer tri miliardy eur, čím dochádza k nárastu rozpočtového deficitu.
Nutnosť budovania finančných rezerv
Aby sa predišlo riziku chudoby, dôchodkové zabezpečenie by malo byť diverzifikované. Samosprávne investovanie naberá na význame. Odborné odhady hovoria, že pravidelný vklad 300 eur do akciových fondov či ETF počas 30 rokov môže priniesť až 550-tisíc eur. Spoliehanie sa výlučne na štátne dôchodky je v tomto kontexte rizikovou stratégiou.
Aj investovanie do nehnuteľností môže v budúcnosti stratiť na atraktivite. Pokles populácie ovplyvní dopyt po bývaní, čo môže tlačiť ceny nehnuteľností smerom nadol. Preto je nevyhnutné, aby si občania budovali nielen majetok, ale hlavne finančné rezervy pomocou viacerých nástrojov, medzi ktoré patrí aj tretí dôchodkový pilier.
Priemerný ročný príspevok do tretieho piliera však v posledných rokoch klesol na približne 311 eur, teda iba 13 eur mesačne na zamestnanca. Tento trend je znepokojujúci a odborníci apelujú na zvýšenie individuálnych príspevkov aspoň na úroveň zamestnávateľskej participácie, ideálne na dvojnásobok. Peniaze ponechané na bežných účtoch bez úročného zhodnocovania sú navyše vystavené inflácii, ktorá postupne znižuje ich reálnu hodnotu.
Neprehliadnite
Budúcnosť si vyžaduje aktívne kroky a systematickú prípravu, aby sa Slovensko vyhlo hrozbe chudoby dôchodcov a zaručilo občanom dôstojnú starobu.
