O niekoľko rokov môže byť rozdiel medzi drahým a dostupným bývaním v tom, či bytový dom dokáže vyrábať vlastnú zelenú energiu. Nová európska smernica platná od apríla 2024 postupne mení stavebné predpisy a s nimi aj to, ako rozmýšľame o rodinných domoch, bytoch a kanceláriách. Nejde už len o úsporné okná, ale o celkovú uhlíkovú stopu budovy od prvého muriva až po poslednú faktúru za elektrinu.
Slovensko sa musí do tohto rámca zmestiť, pričom odborníci zo Slovenskej komory stavebných inžinierov hovoria o najvýraznejšej zmene od zavedenia energetických certifikátov. Nové pravidlá zasiahnu majiteľov panelákových bytov, vlastníkov rodinných domov aj správcov administratívnych centier. Tí budú plánovať rekonštrukcie inak, dlhodobejšie a s väčším dôrazom na technológie, ktoré znížia emisie a nie iba spotrebu energie.
Emisie pred kilowatmi
Doteraz stačilo, aby budova spĺňala limity na spotrebu tepla, mala slušne zateplenú fasádu a moderné okná. Nový prístup však kladie do popredia otázku, odkiaľ energia pochádza, za akých podmienok sa vyrába a aký má v súčte dopad na klímu. Dve domy s rovnakou ročnou spotrebou môžu teda dostať odlišné hodnotenie, ak jeden využíva fotovoltiku a tepelné čerpadlo, zatiaľ čo druhý zostáva závislý od plynu alebo uhlia.
Od roku 2030 sa majú nové stavby priblížiť k bezemisnému štandardu, pričom projektanti budú od začiatku zohľadňovať uhlíkovú stopu použitých materiálov aj budúce napojenie na obnoviteľné zdroje. Smernica však myslí aj na historické a technicky komplikované budovy, kde úplná transformácia nie je možná. Pri odbornom zdôvodnení sa počíta s výnimkami, ktoré majú zabrániť nezmyselným a nebezpečným zásahom do konštrukcií.
Solárne strechy a parkoviská
Najviditeľnejšou zmenou bude tlak na využívanie slnka. Verejné nebytové budovy majú podľa smernice v presne určených termínoch vyhodnotiť možnosť inštalácie fotovoltických panelov, pričom rozsah sa má odvíjať od podlahovej plochy. Pri starších objektoch má statik preveriť, či strecha zvládne dodatočné zaťaženie a či sú klimatické podmienky v lokalite vhodné. Ak znalec preukáže technickú alebo ekonomickú nemožnosť, povinnosť sa nemá vymáhať.
Popri solárnych paneloch prichádza aj nový pohľad na parkoviská. Nové a rozsiahlejšie obnovované budovy musia rátať s káblovou infraštruktúrou a nabíjacími bodmi pre elektromobily, aby sa parkovacie plochy postupne premenili na prirodzené uzly e-mobility. Ministerstvo dopravy tým reaguje na očakávaný nárast počtu elektrických áut, keďže bez dostupného nabíjania sa trh s elektromobilmi rozvíja veľmi pomaly.
Peniaze, certifikáty a digitálne nástroje
Štát popri nových povinnostiach sľubuje aj podporu. Ministerstvo dopravy chce využiť Program Slovensko, Štátny fond rozvoja bývania a aj výnosy z emisného systému ETS2. Logika je jednoduchá, čím viac obnoviteľných zdrojov budova využíva, tým menej zaplatí za prevádzku. Pri novostavbách môže byť návratnosť rýchlejšia, pri starších domoch sa investície vracajú dlhšie, napriek tomu už dnes vidno, že kombinácia zateplenia a vlastnej výroby elektriny zásadne znižuje účty.
Dôležitou novinkou bude Národný plán obnovy budov, ktorý sa má pravidelne aktualizovať v päťročných intervaloch. Jeho súčasťou má byť tzv. pasport obnovy, odborný dokument s konkrétnym odporúčaním krokov, ich poradia a očakávaných úspor. Hoci nemá ísť o právne záväzný papier, pre majiteľov bytových domov môže fungovať ako manuál, ktorý im pomôže vyhnúť sa chaotickým rozhodnutiam a predraženým projektom.
Neprehliadnite
Energetické certifikáty sa majú postupne rozšíriť na všetky verejné budovy, nielen tie, kde sa denne pohybujú davy ľudí. Certifikát bude aj vizitkou správcu, ktorý dá najavo, ako vážne berie klimatické záväzky. Pre technologické firmy a startupy v oblasti smart building riešení sa tým otvára nový trh, od monitorovania spotreby cez prediktívne riadenie kúrenia až po automatickú optimalizáciu prevádzky v reálnom čase.
Najbližšie roky ukážu, či sa Slovensku podarí využiť túto zmenu ako príležitosť, alebo ju vnímat len ako súbor ďalších povinností. Ak sa podarí zapojiť obce, banky a inovátorov, môžu sa bytové domy aj kancelárie zmeniť na malé energetické uzly, ktoré posilnia stabilitu siete. Otvorenou otázkou zostáva, či budú majitelia pripravení investovať skôr, ako ceny energií opäť vystrelia.
