Slovensko má mať už v roku 2027 jeden z najvyšších deficitov v Európskej únii a verejný dlh sa má priblížiť k hranici 70 percent HDP. Európska komisia, medzinárodné ratingové agentúry a domáci analytici sústredene varujú, že plány vlády na ozdravenie verejných financií nepostačujú a že optimizmus kabinetu Ladislava Kamenického nereflektuje aktuálne čísla ani vývoj ekonomiky.
Brusel aj ratingové agentúry pritom pracujú s vlastnými prognózami a nespoliehajú sa len na údaje z ministerstva financií. V ich výhľadoch sa objavujú vyššie deficity, rýchlejšie zadlžovanie a slabší rast, než s akým ráta vláda. Rozdiely v číslach nie sú kozmetické, ale znamenajú, že pri súčasnej politike sa dlhodobá udržateľnosť hospodárenia štátu zhoršuje.
Deficit, ktorý neklesá
Podľa jesennej prognózy Európskej komisie má deficit verejných financií v roku 2025 dosiahnuť približne 4,6 percenta HDP, čo je o pol percentuálneho bodu viac než deklaruje ministerstvo financií. V rokoch 2026 a 2027 sa má medzera medzi príjmami a výdavkami držať na podobne zvýšenej úrovni. Komisia tak vysiela signál, že prijaté opatrenia hodnotí ako menej účinné, než tvrdí vláda na sociálnych sieťach a tlačových konferenciách.
Na strane Bruselu stoja aj ratingové agentúry Fitch Ratings a S&P Global, ktoré očakávajú deficit okolo 4,5 percenta HDP. Ich odhady sa približujú k číslam Európskej komisie, nie k národným plánom. Vzniká tým širší medzinárodný konsenzus, že Slovensko síce konsoliduje, ale pomalšie a z menej priaznivého východiskového bodu, ako je priemer eurozóny.
Dlhy rastú, rast slábne
Európska komisia zároveň očakáva, že verejný dlh stúpne zo zhruba 61,9 percenta HDP v roku 2025 na 66,9 percenta HDP v roku 2027. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pripomína, že pri nezmenenej politike môže do roku 2030 dorásť až k úrovni 75 percent HDP, čo by Slovensko posunulo medzi vysoko zadlžené štáty EÚ. To by mohlo časom znamenať vyššie náklady na obsluhu dlhu a tlak na ďalšie škrty alebo daňové zvýšenia.
Samotný výkon ekonomiky má byť pritom veľmi slabý. Komisia počíta s tým, že hrubý domáci produkt krajiny vzrastie v roku 2025 len o 0,8 percenta, v roku 2026 približne o 1 percento a v roku 2027 o 1,4 percenta. Slovensko sa tak podľa týchto scenárov zaradí medzi najpomalšie rastúce ekonomiky únie, čo sťažuje rýchlejšie znižovanie dlhu aj dobiehanie bohatších krajín.
Úspory a ich sociálna cena
Aktuálne nastavenie konsolidácie už začína ovplyvňovať každodenný život ľudí. Zvýšenie DPH a ďalšie zmeny podľa Európskej komisie oslabili súkromnú spotrebu, ktorá je jedným z hlavných motorov domáceho rastu. Zároveň sa zhoršujú podmienky na trhu práce, pričom prognózy počítajú s nezamestnanosťou okolo 5,6 percenta v rokoch 2026 a 2027 a s tým, že reálne príjmy obyvateľov stále zaostávajú.
Takýto vývoj môže zväčšiť napätie v spoločnosti, keďže slabšia kúpna sila domácností a neisté pracovné miesta zvyšujú riziko sociálnych konfliktov. Odborníci upozorňujú, že šetrenie, ktoré brzdí rast a súčasne zhoršuje životnú úroveň, má len obmedzenú podporu verejnosti. Bez dôvery ľudí sa pritom hľadajú ďalšie nepopulárne reformy oveľa ťažšie.
Neprehliadnite
Brusel preto vyzýva vládu, aby pripravila hlbšiu, systémovú a sociálne citlivú konsolidáciu. Nestačí len krátkodobé zvyšovanie daní a obmedzovanie výdavkov, ale treba prehodnotiť štruktúru rozpočtu, efektívnosť verejných služieb a dlhodobé výdavky na dôchodky a zdravotníctvo. Bez takýchto krokov sa zhoršujúca trajektória dlhu nezmení a ratingové agentúry môžu časom reagovať zhoršením hodnotenia.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa politická reprezentácia odhodlá na nepopulárne, ale systémové riešenia ešte v tomto volebnom období. Ak vláda zvolí skôr krátkodobé záplaty, riziko, že v nasledujúcich rokoch prídu tvrdšie zásahy pod tlakom trhov a európskych inštitúcií, sa výrazne zvyšuje. Budúci vývoj tak ukáže, či Slovensko vezme varovania vážne, alebo sa posunie bližšie k dlhovým problémom južných štátov EÚ.
