Od marca 2026 si už zákazník na Slovensku nemá klásť otázku, či si v malej pekárni alebo u remeselníka zaplatí kartou. Každý, kto podniká v službách alebo maloobchode, má mať pripravenú možnosť bezhotovostnej úhrady, či už cez terminál, mobil alebo QR kód. Pre mnohých živnostníkov to môže znamenať najväčšiu zmenu podnikania za posledné roky.
Štát týmto krokom posúva elektronické platby z komfortu na povinný štandard. Reštaurácie, kaderníctva, menšie prevádzky a aj samostatne zárobkovo činné osoby majú mať do štyroch mesiacov zvolené riešenie, ktoré prijme kartu, mobilnú peňaženku alebo aspoň platbu cez QR kód. Hotovosť nezmizne, no prestane byť jedinou možnosťou v malých podnikoch.
Terminál už nie je nutnosť
Podnikatelia si už nemajú vyberať iba medzi drahým klasickým platebným terminálom a ničím. Banky a fintech firmy ponúkajú aplikácie, ktoré zmenia bežný smartfón na čítačku kariet, pričom telefón často stačí priložiť k plastovej karte alebo k hodinkám zákazníka. Poplatky bývajú pri takýchto riešeniach flexibilnejšie a mesačné paušály nižšie, čo je výhodné pre sezónne prevádzky a remeselníkov v teréne.

Veľkú pozornosť pútajú platby cez QR kódy. Obchodník si vygeneruje kód s presnou sumou a číslom účtu a klient si ho jednoducho naskenuje v mobilnej bankovej aplikácii. Tá doplní variabilný symbol a ostatné údaje, zákazník už len potvrdí transakciu. Náklady pre predajcu sa pritom často blížia k bežnému internetovému prevodu, ktorý je lacnejší než klasická kartová platba.
Štát súčasne pripravuje vlastnú aplikáciu pre QR platby, ktorá má zjednotiť systém pre podnikateľov a občanov. Ambíciou je, aby si ľudia vedeli rovnakým spôsobom zaplatiť remeselníka, poplatok na úrade a aj faktúru od firmy. Zostáva však otvorené, aký model poplatkov štát zvolí a či banky umožnia priame napojenie na svoje aplikácie, alebo bude potrebné využívať sprostredkovateľov.
Transparentnosť verzus náklady
Ministerstvá otvorene hovoria, že si od univerzálnej bezhotovostnej platby sľubujú vyššiu transparentnosť peňazí. Elektronické transakcie zanechávajú stopu, dajú sa kontrolovať a finančná správa ich vie jednoducho spárovať s účtovníctvom. Štát tak podľa analytikov môže časom vybrať viac daní, hoci teraz nikto presne neodhadne, o aké percento príjmov pôjde.
Pre zákazníkov to znamená pohodlie a pocit istoty. Ľudia nemusia pred víkendom hľadať bankomat a riešiť, koľko hotovosti si majú vybrať na kaderníka a na obed v bistre. Elektronická platba je rýchla a hygienická a súčasne umožňuje prehľad o výdavkoch v internet bankingu, kde klient vidí, či minul 240 eur za mesiac na donášku jedla alebo na benzín.
Na druhej strane podnikatelia upozorňujú, že každý bezhotovostný nákup odkrajuje z ich marže. Poplatky za kartové transakcie môžu pri menších sumách citeľne bolieť, najmä v segmentoch, kde sú ceny nízke a konkurencia vysoká. Malí podnikatelia majú investovať do zariadení, softvéru a často aj do rýchlejšieho internetu, čo predstavuje záťaž pre prevádzky v menších obciach.
Čo čaká živnostníkov po marci
Väčšina väčších obchodných reťazcov či sietí služieb už platobné terminály má, skutočná zmena sa tak dotkne najmä remeselníkov a mikropodnikov. Elektrikár, ktorý doteraz prijímal iba hotovosť, má po novom ponúknuť aspoň QR platbu alebo mobilný terminál. Staršie generácie podnikateľov môžu čeliť obave z technológií a potrebujú pomoc s nastavením a s bezpečným používaním zariadení.
Nasledujúce mesiace ukážu, či dokážu banky, fintech firmy a štát pripraviť riešenia, ktoré neodradia malých hráčov vysokými poplatkami a zložitosťou. Ak sa podarí udržať náklady na prijateľnej úrovni, môžu bezhotovostné platby priniesť viac zákazníkov a aj modernejší obraz slovenského podnikania. Ak nie, diskusia o výnimkách a úpravách zákona sa pravdepodobne rýchlo vráti na stôl.