Debata o tom, ako umelá inteligencia zmení prácu, sa ďalej vyostruje. Generálny riaditeľ Nvidie Jensen Huang tvrdí, že AI síce zásadne zvýši produktivitu, no ľudia budú napriek tomu pracovať viac než dnes. Elon Musk naopak hovorí o budúcnosti, v ktorej bude práca skôr voľnočasovou aktivitou. Už teraz je pritom isté, že dopad na pracovný trh nebude pre všetkých rovnaký.
Huang: viac produktivity, viac práce
AI sa často spája s predstavou, že ľuďom uvoľní ruky a umožní im tráviť viac času s rodinou, priateľmi alebo pri koníčkoch. Šéf Nvidie Jensen Huang však na US‑Saudi Investment Forum vo Washingtone DC načrtol odlišný scenár. Podľa neho automatizácia prácu neodstráni, ale ju premôže premeniť tak, že ľudia budú ešte zaneprázdnenejší. Zdôraznil, že „každého práca bude iná“ a rast produktivity dá pracovníkom viac priestoru sledovať vlastné nápady, čo ich podľa neho udrží vo vyššom pracovnom nasadení.
Huang očakáva, že práve umelá inteligencia vytvorí vlnu nových projektov a podnikateľských modelov. AI tak môže na jednej strane odstrániť časť rutinných úloh, súčasne však otvoriť ďalšie oblasti, v ktorých budú od ľudí očakávať výsledky. Z diskusie preto vyplýva, že nejde iba o otázku počtu pracovných miest, ale aj o tempo a charakter práce, ktorý sa bude postupne meniť vo viacerých profesiách.
Rádiológovia ako prvý signál
Huang ako ilustráciu spomenul rádiológov. Tvrdí, že vďaka nástrojom umelej inteligencie dokážu spracovať podstatne viac snímok za deň. Technológia im uľahčí časť analytickej práce a umožní rýchlejšie posudzovať výsledky. Kritické hlasy však upozorňujú, že nárast objemu vyšetrení nesúvisí len so zlepšenou efektivitou, ale aj s nedostatkom rádiológov v Spojených štátoch. Komerčné AI systémy preto vnímajú zdravotníctvo ako významnú príležitosť na ďalší rast ziskov.
Príklad zdravotníctva ukazuje, ako môžu technologické inovácie meniť dynamiku celého odvetvia. AI dokáže zrýchliť diagnostiku a znížiť chybovosť, zároveň však môže zvyšovať tlak na lekárov, aby zvládali viac prípadov v kratšom čase. Podobný vývoj sa dá očakávať aj v ďalších profesiách, kde sa časť pracovných úloh prenesie na algoritmy, ale celkový objem požadovaných činností neklesne, skôr sa presunie do iných oblastí.
Musk: práca len pre tých, čo chcú
Na tom istom fóre predstavil svoju predstavu budúcnosti aj Elon Musk. Ten hovorí o svete, v ktorom bude práca „voliteľná“. Podľa neho sa zamestnanie stane niečím podobným ako šport či videohry, teda skôr osobnou voľbou než existenčnou nutnosťou. Prirovnal to k situácii, keď si niekto môže ísť kúpiť zeleninu do obchodu, alebo si ju vypestuje na dvore. Pracovať podľa Muska bude možné, ale už to nemusí byť podmienkou pre prežitie.
Huang s týmto pohľadom nesúhlasí. Pripomína, že všetky doterajšie signály z hospodárstva naznačujú skôr opak. Vyššia produktivita podľa neho nevytláča prácu z nášho života, ale vytvára nové príležitosti a nápady, ktoré ľudia chcú uskutočniť. „Budeme produktívnejší, ale aj zaneprázdnenejší,“ tvrdí. Z diskusie dvoch vplyvných podnikateľov je zrejmé, že ani samotní lídri technologického sektora nemajú jednotnú predstavu o tom, kam sa trh práce posunie.
Možné scenáre pre trh práce
Už dnes sa ukazuje, že umelá inteligencia zasiahne rôzne odvetvia rozdielnym spôsobom. Jednou z možností je, že AI uľahčí náročné úlohy a odstráni časť repetitívnej práce, pričom ľuďom umožní venovať sa tvorivejším alebo komplexnejším činnostiam. Súčasne však môže vzniknúť tlak, aby firmy využili vyššiu efektivitu na ďalší rast a rozšírenie služieb. To môže vytvárať nové pracovné úlohy a plniť kalendáre zamestnancov ešte viac ako dnes.
Neprehliadnite
Významnú úlohu zohrá aj spôsob, akým podniky naložia s úsporami z automatizácie. Niektoré ich môžu reinvestovať do rozvoja a inovácie, čo prinesie nové pozície. Iné môžu pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov, ak to bude z krátkodobého hľadiska výhodnejšie. Súčasne rastie riziko, že technologickí lídri a investori budú ťažiť z vyšších ziskov, zatiaľ čo bežní pracovníci budú čeliť väčšej neistote a potrebe neustále sa prispôsobovať novým technológiám.
Neistá budúcnosť práce
To, či sa naplní vízia „viac práce s viac nápadmi“, alebo sa trh priblíži Muskovmu modelu voľnejšej budúcnosti, zatiaľ nemožno s istotou povedať. Stále nie je jasné, ako presne AI ovplyvní dopyt po práci v jednotlivých odvetviach a pri rôznych kvalifikačných úrovniach. Isté je iba to, že ekonomické dôsledky budú nerovnomerné. Technologickí magnáti s obrovským majetkom zvládnu prípadné otrasy podstatne ľahšie než bežní zamestnanci, ktorí sú odkázaní na stabilný príjem.
Realita tak s veľkou pravdepodobnosťou prinesie kombináciu oboch pohľadov. Umelá inteligencia môže zvýšiť produktivitu, zmeniť náplň práce a zároveň udržať vysoký tlak na adaptáciu pracovníkov aj firiem. To, či sa táto zmena prejaví skôr ako väčšia sloboda, alebo ako nová forma pracovného preťaženia, napokon rozhodnú konkrétne politické kroky, firemné stratégie a schopnosť spoločnosti využiť technologický pokrok v prospech čo najširšej skupiny ľudí.
