Od januára 2026 sa mení spôsob platenia sociálnych odvodov pri chorobe, materskej aj ošetrovaní. Zamestnanci, ktorí počas týchto období dostanú od zamestnávateľa akýkoľvek príjem, z neho po novom zaplatia poistné. Výsledkom môže byť nižšia čistá mzda alebo menšia suma pripísaná na účet. Úprava sa dotýka aj firiem, ktoré budú mať nové povinnosti pri výkazoch.
Doteraz platila výnimka, vďaka ktorej sa počas vybraných sociálnych udalostí poistné neodvádzalo, aj keď zamestnanec získal príjem. Táto výhoda sa však po Novom roku končí. Základné pravidlo je jednoduché a platí univerzálne. Ak počas práceneschopnosti, materskej alebo ošetrovania vznikne príjem zo závislej činnosti, štát z neho vyberie sociálne poistné.
Zmena sa vzťahuje výhradne na pracovné pomery. Zamestnanci aj ich zamestnávatelia budú poistné platiť vždy, keď sa v týchto obdobiach objaví zúčtovaný príjem. Na opačnej strane stoja živnostníci a dobrovoľne poistené osoby, pre ktoré zostávajú pravidlá bez úprav. Počas zákonom definovaných sociálnych udalostí naďalej poistné neplatia.
Koniec výnimky pri odvodoch
Nová legislatíva ruší takzvané vylúčenie povinnosti platiť poistné. V praxi to znamená, že rozhodujúci nie je samotný stav zamestnanca, ale existencia príjmu. Ak ho firma vyplatí napríklad ako odmenu, doplatok mzdy alebo inú zložku, automaticky vstupuje do vymeriavacieho základu. Poistné sa tak vypočíta rovnako, ako keby šlo o štandardnú výplatu.
Situácie s povinnými odvodmi
Povinnosť zaplatiť poistné vznikne pri príjme zúčtovanom počas dočasnej práceneschopnosti, a to najviac za 52 týždňov jej trvania. Rovnako sa odvody uplatnia počas poberania materského aj v prípade, že naň zamestnanec nemá nárok pre nesplnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia.
Do rovnakého režimu spadá krátkodobé ošetrovanie blízkej osoby do 14 dní aj dlhodobé ošetrovanie v trvaní do 90 dní. Poistné sa zaplatí aj z príjmu získaného v období priznania rehabilitačného alebo rekvalifikačného nároku či počas ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku.
Postup zamestnávateľa a príklady
Ak zamestnávateľ v uvedených obdobiach vyplatí príjem, musí ho zahrnúť do mesačného výkazu poistného ako vymeriavací základ a uviesť aj príslušný počet dní. Príkladom je marec 2026, keď zamestnanec poberá materské a zároveň dostane odmenu 1 000 eur. Do výkazu vstupuje celá suma a počet dní 31.
Iný postup sa použije pri príjmoch za obdobie pred 1. januárom 2026, ktoré firma zúčtuje až po tomto dátume. V takom prípade sa ešte uplatní pôvodná právna úprava a vymeriavací základ sa prepočíta podľa dní, za ktoré sa poistné platilo do konca roka 2025. Pre SZČO a dobrovoľne poistených zostáva režim aj po Novom roku nezmenený.
