Od 1. januára 2026 vstúpi do platnosti novela Zákonníka práce, ktorá upraví definíciu závislej práce a má presnejšie oddeliť zamestnanie od podnikania. Zmena reaguje na rozšírenú prácu z domu a pružné rozvrhy. Podľa ministerstva práce sa tým má zjednodušiť posudzovanie, či má človek pracovať na pracovnú zmluvu, alebo ako podnikateľ na živnosť.
Nový pohľad na závislú prácu
Doteraz zákon vymedzoval závislú prácu ako činnosť vykonávanú v odnose nadriadenosti a podriadenosti, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Takáto práca sa mohla vykonávať výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Ak teda človek konal pod vedením zamestnávateľa, nestačila mu živnosť ani občianskoprávna či obchodnoprávna zmluva.
Novela ponechá väčšinu týchto znakov, ale vypustí kritérium, že závislá práca musí prebiehať v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zákon sa tým má priblížiť aktuálnej praxi, kde sú bežné home office režimy, práca mimo kancelárie a flexibilné rozvrhy. Podstatné ostane, či človek pracuje ako podriadený, na základe príkazov a v mene firmy.
Čo ostáva a čo sa mení
Aj po legislatívnej úprave sa bude za závislú prácu považovať činnosť, ktorá je vykonávaná v hierarchii zamestnávateľ – zamestnanec, človek ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa, riadi sa jeho pokynmi a koná v jeho mene. Tieto prvky definície zostávajú kľúčové. Od januára 2026 však prestane byť rozhodujúce, či zamestnávateľ presne určuje začiatok a koniec zmeny.
Podľa rezortu práce zmena neznamená oslabenie ochrany zamestnancov. Skôr má lepšie vystihnúť podstatu závislej práce, ktorá nespočíva v tom, či niekto sedí v kancelárii medzi deviatou a piatou, ale v samotnom vzťahu podriadenosti a v tom, že plní príkazy zamestnávateľa. Zároveň by sa mali obmedziť situácie, keď sa práca s jasnými znakmi pracovného pomeru vykonáva formálne na živnosť len preto, že nemá pevne stanovený pracovný čas.
Pružný pracovný čas už v súčasnosti
Zákonník práce už dnes umožňuje využívať flexibilné rozvrhnutie pracovného času. Pružný pracovný čas môže zamestnávateľ zaviesť prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo dohodou so zástupcami zamestnancov. V takom prípade sa pracuje s pojmami základný pracovný čas, voliteľný pracovný čas a prevádzkový čas, ktoré určujú, kedy musí byť zamestnanec v práci a koľko hodín má v danom období odpracovať.
Základný pracovný čas je časť dňa, keď musí byť zamestnanec na pracovisku. Voliteľný pracovný čas dáva zamestnancovi priestor, aby si sám určil príchod a odchod, ak odpracuje predpísaný počet hodín. Prevádzkový čas určuje, koľko hodín sa musí v konkrétnom období celkovo odpracovať. Pružný režim možno nastaviť na jeden deň, týždeň aj dlhšie obdobie, pričom jedna pracovná zmena nesmie presiahnuť 12 hodín. Pri pracovných cestách však zamestnávateľ stanovuje pevnú dĺžku zmeny a pružný čas sa neuplatní.
Novela definície závislej práce na týchto možnostiach nič nemení, skôr ich zohľadňuje. Aj pri home office a flexibilnom režime zostáva rozhodujúce, či zamestnanec koná v prospech zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v postavení podriadeného. Teda nie to, kde alebo v akom čase prácu vykonáva, ale aký je skutočný obsah pracovného vzťahu.
Neprehliadnite
Pre pracovníkov to znamená, že ak pracujú na základe pokynov, v mene konkrétnej firmy a v nadriadenostno–podriadenej štruktúre, ide o závislú prácu bez ohľadu na flexibilitu ich rozvrhu. Nové znenie Zákonníka práce má túto realitu od začiatku roka 2026 lepšie zachytiť a zároveň priniesť väčšiu istotu pri rozlišovaní medzi pracovným pomerom a podnikaním.
