Od roku 2026 sa na Slovensku citeľne zvýši zdanenie príjmov z práce, najmä vo vyšších mzdových pásmach. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že takzvaná hraničná efektívna sadzba, teda podiel daní a odvodov z každého ďalšieho eura pracovného príjmu, porastie pre väčšinu zamestnancov. Z jedného eura dodatočných nákladov práce tak zamestnanec po novom dostane približne 41 centov, zvyšok odvedie štátu.
Podľa analýzy RRZ budú zmeny v daňovom systéme znamenať, že motivácia pracovať viac a prijímať vyššie mzdy sa môže oslabiť práve v skupinách s najvyšším vzdelaním a kvalifikáciou. Ide o kľúčové profesie pre znalostnú ekonomiku, ktoré sú zároveň najmobilnejšie a najcitlivejšie na daňové zaťaženie.
Nové sadzby a nižšie hranice
Od januára 2026 sa podľa informácií portálu Teraz.sk zrýchli krátenie nezdaniteľnej časti základu dane a zároveň sa posunie hranica pre uplatnenie druhej sadzby dane z príjmov smerom nadol. Okrem existujúcich sadzieb pribudnú dve nové percentuálne pásma. Sadzba 30 percent sa bude vzťahovať na hrubý mesačný príjem nad 5875 eur a sadzba 35 percent na mzdy nad 7302 eur. Cieľom vlády je dosiahnuť progresívnejšie zdaňovanie vysokých príjmov a tým zvýšiť príspevok lepšie zarábajúcich k financovaniu verejných výdavkov.
RRZ označuje hraničnú sadzbu za jeden zo základných ukazovateľov, ktorý ovplyvňuje ochotu ľudí pracovať viac, prijímať povýšenia alebo zmenu pracovného miesta za vyšší plat. Už dnes dosahuje hraničná sadzba na Slovensku takmer 50 percent pri príjmoch od približne 580 eur v hrubom. Pri príjme nad 2540 eur sa pohybuje okolo 52 percent. Po zavedení nových sadzieb bude pri hrubej mzde od 5875 eur hraničné zaťaženie asi 56 percent a pri príjmoch nad 7302 eur sa priblíži k 59 percentám.
Dopad na mzdy a kvalifikované pozície
Takéto zvýšenie odvodového a daňového bremena pri ďalšom zarobenom eure podľa RRZ nesie riziko utlmenia rastu miezd v segmentoch s vyššou pridanou hodnotou. Ide najmä o odbory, v ktorých firmy pre vysokokvalifikovaných odborníkov súťažia v medzinárodnom prostredí. Rada varuje, že vysoké hraničné sadzby môžu odradiť firmy od vytvárania špičkových pracovných miest na Slovensku a zároveň znížiť ochotu zamestnancov prijímať dodatočnú pracovnú záťaž alebo zodpovednosť.
Slovensko podľa RRZ už dlhšie zápasí s odlivom talentov, ktorý často začína už počas vysokoškolského štúdia v zahraničí. Práve kvalifikovaní pracovníci v IT, výskume alebo modernom priemysle majú najväčšiu možnosť presunúť sa za atraktívnejšími podmienkami do iných štátov. Rastúce daňové zaťaženie ich pracovných príjmov môže toto rozhodovanie ešte urýchliť.
Konkurencia štátov a daňové úľavy
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pripomína, že Slovensko v globalizovanom svete súťaží s inými krajinami najmä o investície a špičkových odborníkov. Medzinárodná mobilita pracovnej sily rastie a s ňou aj význam porovnania efektívneho zdanenia práce. Viaceré štáty, ktoré majú vysoké zdanenie práce, preto zavádzajú špeciálne, zvyčajne časovo obmedzené daňové úľavy pre zahraničných alebo kľúčových expertov. Cieľom je prilákať a udržať ľudský kapitál, ktorý je nevyhnutný pre technologický a inovačný rozvoj ekonomiky.
RRZ v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stabilného a predvídateľného daňového prostredia. Časté a výrazné zmeny pravidiel podľa nej zvyšujú neistotu pre investorov aj pracovníkov a môžu ovplyvniť rozhodnutia firiem, kde budú budovať centrá výskumu, vývoja či ďalšie pozície s vysokou pridanou hodnotou.
Neprehliadnite
Práca verzus majetok a riziko obchádzania
Z dlhodobého hľadiska považuje Rada za efektívnejšie posilniť zdaňovanie majetku, nie pracovných príjmov. Nové vyššie sadzby dane z príjmu sa podľa nej nedotknú najbohatších domácností, ktoré majú značnú časť príjmov z kapitálu alebo majetku, v rovnakej miere ako zamestnancov s vysokou kvalifikáciou. Najsilnejšie zasiahnu práve ľudí, ktorí tvoria jadro znalostnej ekonomiky a pritom už dnes narážajú na limity domáceho trhu práce.
RRZ zároveň upozorňuje, že zvyšovanie hraničného zdanenia pri zamestnaneckých príjmoch zvyšuje motiváciu presúvať príjmy do foriem, ktoré sú daňovo menej zaťažené. Ide najmä o prechod na podnikanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, zakladanie malých spoločností s ručením obmedzeným alebo väčšie využívanie dividend. Takéto presuny môžu v budúcnosti obmedziť rast príjmov verejných rozpočtov a skomplikovať financovanie verejných služieb.
Podľa Rady bude preto kľúčové, aby sa daňovo-odvodový systém nastavoval vyvážene. Štát by mal minimalizovať nežiaduce presuny do výhodnejších právnych foriem a zároveň si udržať atraktivitu domáceho trhu práce pre vysokokvalifikovaných zamestnancov aj investorov. Vývoj po roku 2026 bude dôležité podrobne sledovať z hľadiska vplyvu na zamestnanosť, rast platov a rozhodovanie firiem, kde umiestnia svoje najpokročilejšie pracovné pozície.
