Ambiciózne plány na rekordnú výstavbu diaľnic a železníc na Slovensku zasiahli tvrdú realitu v podobe rozsiahlych rozpočtových škrtov. Ministerstvo dopravy čelí oklieštenému rozpočtu na rok 2026, čo ohrozuje nielen významné projekty, ale aj základnú údržbu dopravnej infraštruktúry. Dramatické škrty môžu spôsobiť výrazné hospodárske zbrzdenie a prehĺbiť regionálne rozdiely. Podrobnosti prinášame v našom prehľade.
Rozpočet rezortu dopravy klesne o pätinu
Najnovšie údaje o štátnom rozpočte ukazujú, že výdavky na dopravu klesnú v nasledujúcom roku o 544 miliónov eur, čo predstavuje približne pätinu z plánovaných výdavkov. Táto dramatická redukcia v rozpočte znamená, že rezort dopravy sa bude môcť zameriavať len na nevyhnutnú údržbu a havarijné opravy. Plány na zrýchlenie výstavby diaľnic a železníc sa tak stávajú nerealizovateľnými.
Kritici upozorňujú, že šetrenie na infraštruktúre nie je strategický krok. Investície do dopravy a infraštruktúry patria medzi kľúčové faktory podporujúce hospodársky rast a konkurencieschopnosť krajiny. Úspory v tomto sektore môžu Slovensko pripraviť nielen o investorov, ale aj o možnosti čerpať eurofondy, ktoré si vyžadujú spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. To môže viesť k ešte výraznejšiemu prehlbovaniu už existujúceho problému s infraštruktúrou.
Turany – Hubová: Diaľničný úsek v nedohľadne
Najproblematickejším diaľničným úsekom je dlhodobo úsek D1 medzi Turanmi a Hubovou, ktorého realizácia stagnuje pre technické a finančné výzvy. S odhadovanými nákladmi presahujúcimi 1,5 miliardy eur patrí medzi najnáročnejšie projekty modernej histórie Slovenska. Napriek dôležitosti pre celkovú dopravnú sieť krajiny stále nie je ukončená ani prvá fáza verejného obstarávania.
Rozpočtové škrty ešte viac znižujú šance na skoré dokončenie tohto projektu. Znamenajú ďalšie meškanie a odďaľujú sen o súvislej diaľnici medzi Bratislavou a Košicami. Takéto oneskorenia nielenže predlžujú dopravu, ale majú aj negatívny dopad na hospodársku aktivitu a kvalitu života v regiónoch.
Regionálne projekty na pokraji kolapsu
Okrem hlavnej diaľnice D1 sú vážne ohrozené aj viaceré dôležité regionálne projekty, ktoré by mohli zmierniť dopravné problémy najmä v zaostalejších regiónoch Slovenska. Medzi nimi je napríklad obchvat Stropkova, konkrétne úsek Tisinec – Breznica, ktorý je síce pripravený na realizáciu, no výstavba sa odkladá na neurčito.
Pokračovanie rýchlostnej cesty R4, ktorá je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, takisto nemá v rozpočte zabezpečené finančné krytie. Tento úsek bol označený ako kľúčový pre zlepšenie prepojenia medzi severovýchodným Slovenskom, Poľskom a Maďarskom. Podobne sú na tom aj ďalšie projekty, ako modernizácia železničnej trate Poprad – Vydrník či obchvat Palúdze na Liptove, ktoré ostávajú na úrovni plánov.
Stav diaľnic odráža dlhodobé problémy financovania
Slovenská diaľničná sieť, aj napriek desaťročiam rozvoja, stále trpí výraznou nekompletnosťou a pomalým tempom výstavby. Zvlášť do očí bije nerovnomernosť investícií medzi západným a zvyškom krajiny. Zatiaľ čo Bratislava a jej okolie majú relatívne hustú sieť diaľnic, stredné a východné Slovensko si na moderné spojenie stále len počkajú.
Neprehliadnite
Navyše, nedostatočné financovanie sa negatívne prejavuje aj na kvalite už existujúcich úsekov, vrátane ich základnej údržby. Staré úseky ciest, ktoré trpia čoraz väčším opotrebením, čakajú rozsiahle opravy, no financie na ich realizáciu často chýbajú. Po najnovších konsolidačných opatreniach hrozí, že sa situácia ešte zhorší, pričom problém zapustený v šetrení na infraštruktúre bude mať ďalekosiahle dôsledky.
