Úrad na ochranu osobných údajov na Slovensku patrí medzi kľúčové inštitúcie ovplyvňujúce každodenný život občanov aj podnikateľov, no jeho vplyv oslabuje nízka výška vyberaných pokút. Napriek tomu, že niektoré spoločnosti porušujú pravidlá GDPR, sankcie dosahujú ročne len okolo 100 000 eur, čo je minimálna čiastka v porovnaní s celkovým rozpočtom úradu na úrovni 2 milióny eur.
Finančná nerovnosť na trhu
Podnikateľské prostredie na Slovensku sa dostáva do nerovnováhy. Niektoré firmy míňajú vysoké sumy na interné audity a školenia súvisiace s GDPR, zatiaľ čo iné ignorujú pravidlá bez väčších následkov. Odborníci upozorňujú, že táto situácia narúša férovú konkurenciu, keďže poctivé podniky zbytočne prichádzajú o konkurenčnú výhodu. Pre firmy, ktoré kalkulujú riziko, je výhodnejšie čeliť menším pokutám, než investovať do komplexného nastavenia ochrany údajov.
Iné európske krajiny sú v regulácii oveľa aktívnejšie. Sankcie v hodnote niekoľkých miliónov eur ročne nielen chránia spotrebiteľov, ale aj zabezpečujú rovnováhu na trhu. Slovenský úrad by mohol rovnako posilniť svoju autoritu razantnejším prístupom k porušovaniam a lepším využívaním svojich kompetencií.

Organizačné výzvy úradu
Úrad argumentuje nedostatkom zamestnancov v súvislosti s rastúcim objemom agendy. Napriek tomu sú inštitúcie v iných krajinách EÚ schopné zvládať porovnateľné pracovné zaťaženie s rovnakým alebo menším počtom pracovníkov. Hlavným problémom sa preto javí organizačné nastavenie a efektívnosť procesov. Lepšia koordinácia tímov, špecializované školenia a jasné rozdelenie kompetencií by mohli výrazne zvýšiť výsledky úradu bez potreby navýšenia rozpočtu.
Paradoxne, rozsah práce ÚOOÚ nemusí byť väčší ako pred zavedením GDPR v roku 2018. Mnohé európske úrady navyše spravujú širšie spektrum tém, vrátane regulácie elektronickej komunikácie a smernice ePrivacy. Slovenské úrady by preto mohli svoje odborné kapacity využiť efektívnejšie, čo by im umožnilo prevziať ďalšie dôležité úlohy.
Príklad z Francúzska
Francúzsky regulačný úrad CNIL predstavuje model pre Slovensko, ktoré sa potýka s nízkou autoritou svojho dozorového orgánu. CNIL nielenže udeľuje pokuty v stovkách miliónov eur, ale sústreďuje sa aj na vzdelávanie verejnosti a konzultácie s podnikateľmi. Kombináciou represívnych a informativnych nástrojov sa mu darí posilňovať dôveru spoločnosti a podporovať dodržiavanie pravidiel.
Slovenský ÚOOÚ by sa mal zamerať na stratégiu dlhodobej vízie. V rýchlo meniacom sa digitálnom prostredí je nevyhnutné nielen reagovať na aktuálne problémy, ale aj pripravovať sa na budúce výzvy. Efektívnejšie využívanie zdrojov a zvýšenie aktivít v oblasti kontroly a prevencie by mohlo z ÚOOÚ spraviť rešpektovaný orgán na európskej úrovni.