Biologický vek mozgu môže výrazne predvídať ako dlho budeme žiť. To tvrdí nedávno publikovaná rozsiahla štúdia vedcov zo Stanfordskej univerzity, ktorej závery priniesol prestížny vedecký časopis Nature Medicine. Výskumníci skúmali vzorky krvi a zdravotné záznamy viac ako 44-tisíc ľudí, pričom zistili, že stav mozgu zohráva zásadnú úlohu pri určení celkovej očakávanej dĺžky života i rizík vážnych chorôb.
Mozog ako najdôležitejší indikátor dlhovekosti
Stanfordskí vedci analyzovali dáta od 44 498 účastníkov britskej zdravotníckej databázy UK Biobank vo veku medzi 40 a 70 rokmi. Pomocou moderných metód merania hladín bielkovín v krvi stanovili biologický vek jedenástich rôznych orgánových systémov. Následnou analýzou zdravotných údajov účastníkov zisťovali, aký vplyv má starnutie jednotlivých orgánov na mieru úmrtnosti v období 17 rokov.
Zistili výraznú závislosť medzi biologickým vekom orgánov a úmrtnosťou. Najsilnejší ukazovateľ bol práve mozog. U ľudí, ktorých mozog bol biologicky výrazne starší, sa riziko úmrtia počas 15 rokov zvýšilo na dvojnásobok v porovnaní s tými, ktorí mali mozog vo veku zodpovedajúcom ich chronologickému veku. Naopak, jedinci s biologicky najmladšími mozgami mali toto riziko nižšie o približne 40 %.

Vedci zároveň zdôraznili, že samotný biologický vek mozgu je iba jedným z faktorov ovplyvňujúcich dlhovekosť. Kľúčovú úlohu stále zohrávajú aj životný štýl, fyzická aktivita, zdravé stravovanie, telesná hmotnosť či ekonomické a sociálne faktory. Tieto oblasti podľa predchádzajúcich zistení výrazne prispievajú k procesu starnutia mozgu.
Vzťah medzi mozgovým starnutím a Alzheimerovou chorobou
Zatiaľ čo starnutie mozgu celkovo úzko súvisí s očakávanou dĺžkou života, výskumníci odhalili tiež výraznú spojitosť medzi biologickým vekom tohto orgánu a pravdepodobnosťou vzniku Alzheimerovej choroby. Extrémne zostarnuté mozgy – zaradené medzi horných 7 % najstarších vzoriek v štúdii – vykázali až 3,1-násobne vyššiu náchylnosť na rozvinutie Alzheimerovej choroby oproti účastníkom s normálnymi hodnotami.
Na druhom konci spektra boli ľudia s najmladšími mozgami, ktorí podľa štúdie mali až o 74 % nižšiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby. Tieto zistenia by mohli v budúcnosti významne posunúť diagnostiku a skvalitniť preventívne opatrenia proti neurodegeneratívnym poruchám.
Nová metóda diagnostiky môže zlepšiť zdravotnú starostlivosť
Autori štúdie uvádzajú, že ich merania biologického veku by sa mohli už v blízkej budúcnosti etablovať ako spoľahlivá diagnostická metóda v medicínskej praxi. Hlavnou výhodou by bolo skoré odhalenie rizika vážnych ochorení a presnejšie zacielenie preventívnych opatrení. Špecificky by táto metóda mohla pomôcť identifikovať najrizikovejšie skupiny pacientov, ktorí vyžadujú včasnú lekársku intervenciu.
Tento prístup sa má zamerať najmä na kľúčové orgány ako mozog, imunita a srdcovo-cievny systém, ktoré boli vo výskume najviac prepojené s rizikami chronických ochorení a predčasného úmrtia. Podľa expertov sú takéto diagnostické testy zároveň cenovo dostupnejšie, čo by umožnilo širokú implementáciu v zdravotníckych zariadeniach.
Vedci zároveň dúfajú, že poznatky zo štúdie povedú k výraznému prehĺbeniu znalostí o prepojení biologického veku orgánov a konkrétnych zdravotných problémov, čo v konečnom dôsledku umožní lepšiu personalizáciu liečebných postupov. Čím presnejšie budú odborníci schopní určiť skutočný biologický stav jednotlivých orgánov, tým efektívnejšie budú môcť cieliť liečbu na konkrétne zdravotné riziká jednotlivcov.
Včasné rozpoznanie patologických zmien a skorá intervencia môžu podľa expertov významne predĺžiť zdravie a zlepšiť kvalitu života ľudí vo vyššom veku. Výsledkom môže byť nielen zvýšená očakávaná dĺžka života, ale predovšetkým predĺženie obdobia života v dobrom zdravotnom stave. Práve v tomto vidia vedci najväčší potenciál praktického využitia svojej prelomovej štúdie.