Vzduch v lietadlách aj nemocniciach patrí podľa najnovšieho výskumu medzi čistejšie, než si väčšina ľudí myslí. Analýza vedcov z americkej Northwestern University ukázala, že v týchto priestoroch nekolujú nebezpečné baktérie v masovom rozsahu, ale najmä mikróby, ktoré prirodzene pochádzajú z ľudskej pokožky. Prekvapivé zistenia priniesol netradičný spôsob zberu vzoriek.
Výskumný tím pod vedením docentky Ericy M. Hartmannovej sa rozhodol obísť zložité technologické riešenia. Namiesto drahých meracích zariadení použili bežné tvárové rúška, ktoré ľudia nosili počas práce alebo cestovania. Práve tie sa ukázali ako vhodný nástroj na zachytenie toho, čo skutočne dýchame v uzavretých, frekventovaných priestoroch.
Rúška ako vedecký nástroj
Vedci zbierali použité rúška od dobrovoľníkov na vnútroštátnych aj medzinárodných letiskách, ako aj od zdravotníckeho personálu v nemocniciach. Následne z nich v laboratóriu extrahovali DNA a analyzovali mikroorganizmy zachytené pri dýchaní. Tento postup umožnil detailne zmapovať zloženie vzduchu bez zásahu do prevádzky letísk či zdravotníckych zariadení.
Podľa Hartmannovej sa tak potvrdilo, že mikrobiálne zloženie vnútorného vzduchu v lietadle sa prakticky nelíši od iných interiérov. Dominujú baktérie bežne sa vyskytujúce na pokožke človeka, ktoré sa do okolia uvoľňujú prirodzeným odlupovaním kože. Práve ľudia sú hlavným zdrojom mikróbov v uzavretých priestoroch.
Prekvapivo podobné prostredia
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Microbiome identifikovala spolu 407 rôznych mikrobiálnych druhov. Hoci číslo môže znieť znepokojujúco, drvivá väčšina z nich je pre človeka neškodná. Zároveň sa ukázalo, že vzduch v nemocniciach a v lietadlách je z mikrobiálneho hľadiska takmer totožný, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva vysoká koncentrácia ľudí a účinná filtrácia.
Vedci síce zaznamenali aj minimálne množstvá potenciálne problematických zárodkov, ich koncentrácia však bola príliš nízka na to, aby predstavovala reálne riziko infekcie. Objavili sa aj gény spojené s odolnosťou voči antibiotikám, čo skôr odráža širší stav moderného zdravotníctva než konkrétnu hrozbu priamo v kabíne lietadla.
Vzduch nie je jediná cesta
Autori výskumu zároveň pripomínajú, že šírenie chorôb neprebieha výlučne vzduchom. Podľa Hartmannovej zostáva rozhodujúca hygiena rúk, keďže množstvo patogénov sa prenáša dotykom kontaminovaných povrchov. Štúdia sa zameriavala výhradne na to, čomu sú ľudia vystavení pri dýchaní, nie na všetky možné mechanizmy prenosu ochorení.
Okrem samotných zistení o kvalite vzduchu má výskum aj praktický dosah do budúcnosti. Namiesto analýzy rozmerných HEPA filtrov, ktorých demontáž je nákladná a komplikovaná, sa ako účinná alternatíva ukázali obyčajné rúška. Tento lacný a nenápadný prístup by mohol v budúcnosti pomôcť monitorovať ovzdušie vo verejných priestoroch či hromadnej doprave bez vysokých investícií.
Neprehliadnite
Pre cestujúcich je posolstvo výskumu pomerne jasné. Moderné lietadlá aj nemocnice ponúkajú z hľadiska vzduchu bezpečnejšie prostredie, než naznačujú rozšírené obavy. Podľa vedcov tak neexistuje dôvod na paniku pri každom nástupe na palubu, pokiaľ zostávajú dodržané základné hygienické pravidlá.
