Vládne rozhodnutie o znížení odvodov pre herne a kasína vyvolalo ostrú kritiku zo strany opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Podľa hnutia štát týmto krokom znevýhodňuje bežných občanov a firmy, ktoré musia čeliť zvýšeným daňovým a odvodovým zaťaženiam, zatiaľ čo hazardnému priemyslu poskytuje úľavy. Tento zásah zároveň ochudobní štátny rozpočet o sedem miliónov eur, čo podľa KDH nie je v súlade s princípmi spravodlivosti a transparentnosti.
Milióny mimo štátneho rozpočtu
Plánované zvýšenie odvodov z hazardného sektora malo podľa pôvodného konsolidačného zámeru priniesť do rozpočtu 19 miliónov eur. Po schválení upravených sadzieb však štát očakáva príjmy vo výške len 12 miliónov eur. Rozdiel predstavuje sedem miliónov eur, ktoré štát podľa KDH mohol využiť na pokrytie svojich výdavkov alebo zmiernenie deficitného hospodárenia.
Kresťanskodemokratické hnutie upozorňuje, že najväčšiu úľavu získali práve kasína, pričom ide o vysoko ziskové odvetvie, ktoré má na spoločnosť negatívne dôsledky. Hazard, sprevádzaný závislosťami, rozpadom rodín a ďalšími sociálnymi problémami, by mal byť podľa hnutia zaťažovaný vyššími odvodmi na kompenzáciu týchto škôd, namiesto toho, aby mu vláda poskytovala finančné výhody.
Obavy z lobingu a slabá dôvera
Podľa kritikov vrátane KDH vláda zvolila kontroverzný postup zavedením nariadenia, ktoré umožňuje meniť sadzby pre hazardný sektor mimo štandardného legislatívneho procesu. Tento krok podľa opozičného hnutia posilňuje podozrenia z vplyvu lobistických skupín a transparentnosť celého procesu tým smerom oslabuje.
V očiach verejnosti rozhodnutie signalizuje dvojaký meter pri rozdeľovaní ekonomického bremena. Bežní zamestnanci, živnostníci a rodiny s deťmi čelia zvyšovaniu odvodov a daní, ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenné výdavky. Naopak, zisková oblasť, akou je hazard, sa týmto zmenám vyhla. Takýto prístup môže výrazne znížiť dôveru občanov v proces konsolidácie ako nástroja spravodlivého rozdelenia záťaže medzi jednotlivé sektory spoločnosti.
Príležitosť na lepšie riadenie príjmov
Ekonomickí analytici aj politickí predstavitelia opozície spochybňujú racionalitu takéhoto rozhodnutia v čase, keď je potrebné hľadať zdroje na zníženie deficitu. Sedem miliónov eur predstavuje sumu, ktorá by mohla byť využitá efektívnejšie, napríklad na financovanie verejných služieb alebo podporu spoločensky prospešných iniciatív.
Hoci argument vlády údajne spočíva v obavách, že nadmerné zvýšenie odvodov by mohlo časť prevádzkovateľov hazardu presunúť do ilegálneho prostredia, tento pohľad opozícia považuje za slabý. Spoločenské náklady spojené s hazardom, ako sú zdravotné výdavky alebo exekúcie, jednoznačne prevyšujú riziko zníženia legálnych príjmov štátu.
Širšia verejnosť tak takéto rozhodnutia vníma ako neférové a motivované lobingom, čo môže podkopať ochotu občanov znášať vlastné finančné obmedzenia. Dôveryhodnosť konsolidácie tak utrpela značné šrámy, zatiaľ čo vláda čelí otázkam o prioritách a spravodlivom riadení verejných zdrojov.
