Tohtoročné zvýšenie starobných dôchodkov na Slovensku o 2,1 percenta sa síce javí ako dobrá správa, no zároveň odkrylo pretrvávajúce nedostatky v systéme valorizácie. Množstvo dôchodcov totiž zistilo, že realita nie je zďaleka rovnako priaznivá pre každého.
Minimálne a predčasné dôchodky: Kto získa viac?
Špecifiká pri úpravách dôchodkov sa týkajú najmä poberateľov minimálnych dôchodkov a ľudí, ktorí odišli do predčasnej penzie. Minimálne dôchodky sa nevalorizujú priamo, namiesto toho štát zvýši pôvodne priznanú hodnotu dôchodku, ktorá vychádza z odvedených príspevkov. Ak po tomto prepočte suma stále nedosiahne výšku minimálneho dôchodku, dôchodca zostáva na predchádzajúcej sume. Ak ju prekročí, automaticky prechádza na nový, priaznivejší dôchodok. Sociálna poisťovňa tieto prepočty vykonáva sama, takže seniori nemusia podávať žiadosti.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia penzisti, ktorí odišli do predčasného dôchodku pred 1. januárom 2023 a zároveň odpracovali minimálne 40 rokov. Dosiaľ sa im penzia krátila o 0,5 percenta za každých 30 dní predčasného odchodu, no teraz sa táto hodnota znižuje na 0,3 percenta. Tejto skupine dôchodcov štát upraví penzie automaticky, prvé vyššie platby začnú dostávať už v júni 2025.
Mladí čelia výrazne nižším dôchodkom než ich rodičia
Najviac alarmujúca správa sa však netýka súčasných penzistov, ale budúcich generácií seniorov. Expertná analýza ukázala, že osoby narodené po roku 1988 budú poberať dôchodky výrazne nižšie ako dnešní seniori s totožnou pracovnou históriou. Rozdiel môže dosiahnuť až 25 percent, teda štvrtinu menej ako v prípade súčasných penzistov.
Ilustračný príklad jasne demonštruje tento problém. Porovnali sme dve ženy, pani Annu, narodenú v roku 1962, a pani Zuzanu, narodenú v roku 1988. Obe rovnako strávili 31 rokov v zamestnaní s priemerným príjmom a vychovali po dve deti. Ich dôchodky sa napriek tomu dramaticky líšia. Anna tento rok dosiahla dôchodok vo výške 861,10 eur mesačne. Zuzana by za rovnakých okolností mala nárok iba na 638,40 eur mesačne, keďže pri nej už štát nezapočíta do dôchodkového systému napríklad obdobie štúdia a rodičovských dovoleniek. Mesačne tak mladšia generácia stráca viac ako 220 eur.
Demografia a ekonomické reformy ako hlavné výzvy štátu
Medzigeneračný pokles dôchodkových dávok súvisí najmä s odlišnými pravidlami pri započítavaní rôznych životných období do dôchodkového poistenia. V minulosti boli tieto pravidlá výrazne priaznivejšie, zatiaľ čo dnešné mladšie ročníky čelia čoraz viac obmedzeniam.
Problém „nižších dôchodkov“ umocňuje tiež demografický vývoj. Slovensko zápasí s nízkou pôrodnosťou a rastúcim odchodom mladých ľudí za hranice krajiny. Situáciu zhoršuje ekonomická neistota a nové opatrenia štátu, ako napríklad kontroverzná daň z finančných transakcií, ktorá vyhnala do zahraničia nielen zamestnancov, ale aj podnikateľov. Tieto trendy môžu v budúcnosti ešte viac zaťažiť slovenský dôchodkový systém.
Štát sa síce usiluje občanom pomáhať aj zvyšovaním rôznych finančných príspevkov, príkladom čoho sú opatrovateľské dávky, ktoré od júla 2025 narastú o desiatky eur mesačne. Napriek tomu kľúčové výzvy ako komplikovanosť sociálneho systému a nepriaznivý demografický vývoj stále čakajú na skutočne koncepčné a dlhodobé riešenia.
Neprehliadnite
Odborníci preto upozorňujú na nutnosť zásadnej dôchodkovej reformy, ktorá by reflektovala súčasnú hospodársku situáciu, demografické trendy a potreby nastupujúcich generácií. Bez nej môže byť budúcnosť penzií čoraz viac znepokojujúca pre mladých ľudí narodených po roku 1988, ktorí budú pracovať rovnako tvrdo ako ich rodičia, no napriek tomu získajú oveľa nižšiu sociálnu ochranu v starobe.
