Slovensko čelí výzve, ako v nasledujúcich rokoch efektívne stabilizovať rastúci verejný dlh. Doterajšie opatrenia realizované vládou tvoria len približne tretinu potrebnej finančnej konsolidácie. Na komplexné ozdravenie verejných financií tak bude potrebné prijať ďalšie úsporné kroky v celkovom objeme približne 5 miliárd eur. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) preto odporúčajú zamerať pozornosť najmä na dávky sociálnej politiky, ktoré nie sú dostatočne adresné.
Rezervy v sociálnych dávkach
Podľa analýzy RRZ predstavujú málo adresné sociálne výdavky až 4,3 miliardy eur ročne. Patria sem najmä plošné dávky typu trinásty dôchodok, daňový bonus na dieťa či prídavky na deti, ale aj rôzne príspevky pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnom nastavení podporujú aj skupiny s relatívne vysokými príjmami.
Odborníci upozorňujú, že až 1,1 miliardy eur štát každoročne vypláca rodinám zaradeným do najvyšších príjmových decilov. Táto suma tvorí takmer rovnakú výšku ako prostriedky vyčlenené na podporu nízkopríjmových rodín, ktoré získavajú 1,4 miliardy eur ročne. Hoci rodinné príspevky majú určitú mieru účinnosti, tá s rastúcim príjmom sledovaných domácností výrazne klesá.
Najmenej cieleným príspevkom je podľa RRZ trinásty dôchodok. Aj keď bol pôvodne určený ako plošné riešenie na pomoc všetkým dôchodcom, jeho reálny efekt nie je najvýraznejší pre seniorov s najnižšími dôchodkami. Analytici zistili, že v súčasnosti trinásty dôchodok pomáha približne rovnakou mierou stredne a vyššie príjmovým dôchodcom ako tým s nízkymi príjmami.
Priestor na zvýšenie adresnosti
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navrhuje, aby vláda prehodnotila podmienky poskytovania sociálnych transferov. Cieľom je, aby štátny systém účinnejšie rozlišoval medzi domácnosťami v skutočnej núdzi a rodinami, ktoré danú pomoc reálne nepotrebujú.
Analytici zdôrazňujú, že lepšia adresnosť nemusí znamenať rozsiahle znižovanie výdavkov či rušenie podpôr. Môže ísť napríklad o prísnejšie kritériá vyplácania dávok so zohľadnením reálnej situácie rodiny, upravenú výšku podpory podľa výšky príjmu domácnosti alebo zavedenie postupného obmedzovania dávok pri vyšších príjmoch. Takými opatreniami by štát nielen ušetril verejné financie, ale zároveň by zaistil spravodlivejšie nakladanie s verejnými zdrojmi.
Okrem úsporných opatrení v sociálnej politike RRZ ďalej odporúčala aj zvýšenie efektivity prevádzky vo verejnej správe či optimalizáciu nákladov v zdravotníctve. Po tom, čo prevažná časť doterajšej konsolidácie prebiehala predovšetkým prostredníctvom zvyšovania príjmov z daní, by práve hľadanie rezerv na strane výdavkov mohlo byť nevyhnutným ďalším krokom pre udržateľnosť verejných financií krajiny.