Priemerná mesačná hrubá mzda na Slovensku dosiahla v minulom roku 1 430 eur, čo predstavuje výrazný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy boli platy na úrovni približne 1 304 eur. Napriek tomuto zdanlivo pozitívnemu vývoju však mnohí obyvatelia výraznejšie zlepšenie svojej ekonomickej situácie nepociťujú. Rast ich príjmov totiž z veľkej časti pohlcuje stále vysoká inflácia, ktorá predbehla tempo zvyšovania miezd.
Reálne príjmy rastú len minimálne, ceny pokračujú v stúpaní
Hoci úroveň inflácie na Slovensku začiatkom roka 2023 dosahovala až extrémnych 15,4 percenta, v polovici roku 2024 sa situácia dočasne upokojila a inflácia klesla na hodnotu 2,1 percenta. Od leta toho istého roku však opäť začali ceny rásť, čo viedlo v novembri 2024 k návratu inflácie na 3,2 percenta. Národná banka Slovenska (NBS) varuje pred pokračovaním tohto trendu a očakáva, že v roku 2025 sa inflácia vyšplhá približne na 5 percent. Stabilizovať by sa mala až neskôr, pričom odborníci predpokladajú jej pokles pod hranicu troch percent v ďalších obdobiach.
Podľa predpovedí NBS dôjde v roku 2025 k zvýšeniu nominálnych miezd približne o 5,5 percenta, no pri zohľadnení inflácie sa reálne mzdy zvýšia iba približne o jedno percento. Rast platov v posledných mesiacoch je primárne pripísaný na konto akútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý núti firmy lákať alebo udržať si zamestnancov vyššími platovými podmienkami. Ani tieto kroky však zatiaľ Slovákov výraznejšie nepocítili na svojej reálnej kúpnej sile.
Európske štatistiky ponúkajú lepší pohľad na slovenské mzdy
Zaujímavú odlišnosť oproti slovenským štatistikám prinášajú údaje Európskej únie, ktorá uvádza priemernú slovenskú mzdu až na úrovni 1 583 eur mesačne. Tento údaj je výrazne vyšší ako čísla vykazované v domácich štatistikách, no v európskom kontexte stále patrí medzi tie slabšie. Napríklad v susednom Česku už priemerná mzda predstavuje približne 2 000 eur mesačne, zatiaľ čo v Rakúsku tento údaj presahuje hranicu až 4 500 eur mesačne.
Slovensko sa v rámci EÚ síce drží nad Maďarskom, kde priemerná mzda predstavuje 1 408 eur, a Bulharskom, kde dosahuje iba 1 125 eur mesačne. Najvyššie mzdy v rámci EÚ eviduje Luxembursko s priemernými 6 755 eurami mesačne, nasledované Dánskom s 5 634 eurami a Írskom s 4 890 eurami mesačne. Je však potrebné zdôrazniť, že tieto údaje sú iba nominálne čísla a neodrážajú náklady na život ani celkovú životnú úroveň v jednotlivých krajinách Európskej únie.
Minimálna mzda stúpa, no životné náklady zaťažujú domácnosti ďalej
Problematickým aspektom slovenskej ekonomickej stability ostáva aj otázka minimálnej mzdy. Tá dosahovala minulý rok úroveň 750 eur, avšak podľa analýzy Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce nestačila ani na pokrytie základných životných výdavkov obyvateľov. Od roku 2025 vzrastie minimálna mzda na 816 eur mesačne a od roku 2026 bude automaticky určená ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.
Najväčšie obavy z hľadiska životných nákladov vyvolávajú stále zdražujúce sa základné položky ako bývanie alebo potraviny. Oproti susednému Poľsku sú dnes základné potravinové položky drahšie až o 25 percent. V porovnaní s Českou republikou je rozdiel približne 17 percent. Slovenská vláda síce pristúpila k zníženiu DPH na základné potraviny na päť percent, no súčasne dochádza k zvýšeniu sadzby dane z pridanej hodnoty na ostatný tovar na 23 percent. Takéto kroky zatiaľ nepriniesli výraznejšie úľavy slovenským spotrebiteľom a množstvo domácností naďalej trápi citlivé zvyšovanie cien.
Celková nálada slovenských domácností teda zostáva skôr negatívna, pričom ich ekonomická spokojnosť v nadchádzajúcom období závisí najmä od ďalšieho vývoja cien a schopnosti vlády udržať infláciu dlhodobo pod kontrolou. Pokiaľ sa tak nestane, ani zvyšujúce sa nominálne mzdy neprinesú Slovákom reálne zlepšenie ich finančných pomerov.
