Hotovostné platby na Slovensku majú dostať nové stropy a podnikatelia budú musieť povinne ponúkať aj bezhotovostné možnosti úhrady. Vládna koalícia tak pokračuje v predstavovaní balíka opatrení na ozdravenie verejných financií, pričom zásadné zmeny majú zasiahnuť aj malé prevádzky a služby, ktoré dnes fungujú najmä s hotovosťou. Kritici hovoria o kroku, ktorý môže výrazne obmedziť slobodu pri nakladaní s vlastnými peniazmi.
Poslanec za SaS Marián Viskupič upozorňuje, že balík nových pravidiel podľa neho nepredstavuje len technickú úpravu fungovania platieb. Tvrdí, že vláda pripravuje priestor na ďalšie zásahy do finančnej slobody občanov aj podnikateľov a otvára dvere k novým formám zdanenia. Viskupič hovorí o nebezpečnom precedense a vopred varuje pred snahou zaťažiť budúce bezhotovostné transakcie dodatočným poplatkom.
Nové limity na hotovosť
Pripravovaná legislatíva sa zameriava na tri typy hotovostných úhrad. Medzi dvoma firmami, teda v režime B2B, a tiež medzi firmou a zákazníkom v režime B2C, bude možné po novom zaplatiť v hotovosti najviac 5 000 eur. Vyššie sumy budú musieť prechádzať cez účet. Pri transakciách medzi dvoma nepodnikajúcimi fyzickými osobami má byť horná hranica hotovostnej platby nastavená na 15 000 eur.
Okrem obmedzenia maximálnych súm hotovosti chce vláda zaviesť aj povinnosť umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu. Každý obchodník, ktorý dnes prijíma iba bankovky a mince, bude musieť podľa návrhu zabezpečiť aj platbu kartou či mobilným telefónom. Pre malé obchody a prevádzky to môže znamenať investície do platobných terminálov, softvéru a súvisiacej techniky, pričom ide o náklady, s ktorými doteraz nemuseli počítať.
Obavy z transakčnej dane
Oficiálnym cieľom vládneho návrhu má byť obmedzenie šedej ekonomiky a zlepšenie výberu daní. Viskupič však toto vysvetlenie spochybňuje. Na sociálnych sieťach označil celý proces za začiatok „diabolského plánu“, ktorého skutočným zámerom má byť vytvorenie podmienok na zavedenie transakčnej dane. Pod týmto pojmom rozumie poplatok z každej bezhotovostnej platby, vrátane prevodov medzi fyzickými osobami.
Podobný model už funguje v Maďarsku, kde ľudia pri každom bankovom prevode platia menší poplatok. Podľa poslanca zo SaS sa súčasná koalícia môže snažiť dotiahnuť Slovensko k rovnakému systému. Tvrdí, že cieľom je presunúť čo najväčší objem platieb z hotovosti do elektronickej podoby tak, aby sa prípadnej transakčnej dani nedalo vyhnúť. Takúto daň označuje za nezmyselnú a škodlivú pre bežných občanov aj podnikateľov.
Dopady najmä na Bratislavu
Prijaté zmeny by sa podľa kritikov najviac prejavili v hlavnom meste. Bratislava je prirodzeným centrom obchodu a služieb, kde pôsobí veľké množstvo menších obchodov, stánkov a prevádzok, ktoré sú zvyknuté prijímať najmä hotovosť, najmä pri nižších sumách. Povinné zavedenie bezhotovostných alternatív môže pre časť z nich znamenať technické komplikácie aj vyššie fixné náklady, čo môže ovplyvniť ich fungovanie.
V Bratislave zároveň prebieha výrazný objem bezhotovostných transakcií. Ak by vláda v budúcnosti skutočne pristúpila k zavedeniu transakčnej dane, práve obyvatelia a podnikatelia v hlavnom meste by podľa Viskupiča patrili medzi tých, ktorí by nové poplatky pocítili najviac. Zástancovia aj odporcovia navrhovaných úprav preto pozorne sledujú, v akej podobe a v akom časovom horizonte sa plánované opatrenia nakoniec premietnu do praxe.
