Od utorka 25. novembra 2025 začne štát financovať svoje fungovanie výlučne z nového dlhu. Všetky dane a odvody, ktoré počas roka vybral od ľudí a firiem, budú v tom momente minuté a posledné novembrové dni aj celý december pokryjú už iba pôžičky. Upozornil na to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorého ide o jasný signál dlhodobo neudržateľného hospodárenia.
Rekordné príjmy, no rozpočtový deficit
Podľa odhadov dosiahnu v roku 2025 príjmy verejného sektora približne 60,5 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2018, keď to bolo 34,5 miliardy eur, ide o veľmi výrazný nárast. Podiel príjmov verejnej správy na hrubom domácom produkte stúpne na rekordných 43,6 percenta, čo je asi o 5 percentuálnych bodov viac ako pred siedmimi rokmi. Tento rast pritom vyplýva najmä z vyšších daní a poplatkov, ktoré priniesli posledné dva konsolidačné balíčky.
Napriek historicky vysokým príjmom sa štát od 25. novembra dostane do situácie, keď už nebude mať k dispozícii žiadne vlastné zdroje na financovanie výdavkov. Dôvodom podľa analytikov nie je nedostatok peňazí na strane príjmov, ale príliš rýchly rast verejných výdavkov, ktorý prevýšil tempo rastu ekonomiky. Deficit tak vzniká aj v období, keď štát vyberá viac daní než kedykoľvek predtým.
Výdavky rástli rýchlejšie než HDP
Podiel výdavkov verejnej správy na HDP sa od rokov 2007 až 2008 zvýšil z približne 37 percent na dnešných 48,5 percenta. Ide o jeden z najprudších nárastov v rámci Európskej únie. Slovensko sa tak výdavkami dostalo nad úroveň viacerých krajín s tradične vysokým štandardom verejných služieb, ako je napríklad Dánsko, pričom kvalita služieb tomu podľa analytikov nezodpovedá. Zatiaľ čo Dánsko najskôr zbohatlo a až následne rozširovalo rozsah štátu, Slovensko ide opačným smerom.
Takto vysoké výdavky sa premietajú do toho, že štát musí každý rok väčšiu časť rozpočtu financovať prostredníctvom dlhu. Ten kryje najmä bežné položky ako mzdy vo verejnom sektore, dôchodky, sociálne dávky či priebežné fungovanie úradov. INESS upozorňuje, že pri súčasnom nastavení už nejde len o krátkodobé výkyvy, ale o trvalo zvýšenú veľkosť štátu v pomere k výkonu ekonomiky.
Konsolidácia cez výdavky, nie vyššie dane
Odborníci oslovení INESS sú presvedčení, že priestor na ďalšie zvyšovanie daní je veľmi obmedzený. Slovensko podľa nich nemá nízke daňové a odvodové zaťaženie a problém verejných financií je primárne na výdavkovej strane. Deficit prehlbuje najmä plytvanie a neadresné sociálne transfery, ktoré neprinášajú primeraný efekt vzhľadom na vynaložené zdroje. Bez zásahu do štruktúry výdavkov by ďalšia konsolidácia znamenala skôr nové dane než úspory.
Za cieľovú hranicu považujú analytici návrat k obdobiam, keď verejné výdavky predstavovali zhruba 40 percent HDP. Tak tomu bolo napríklad v rokoch 2011 až 2012 či 2017 až 2018. Pri takejto veľkosti štátu vedelo Slovensko podľa nich zabezpečiť základné funkcie bez výraznejšieho ohrozenia sociálnej či investičnej politiky a zároveň nebolo nútené vo veľkom rozsahu financovať bežnú prevádzku na dlh.
Dôsledky pre občanov a ekonomiku
Skutočnosť, že sa verejné financie dostávajú do mínusu už koncom novembra, podľa INESS ukazuje, ako rýchlo sa míňajú peniaze vybrané na daniach a odvodoch. Obdobie fungovania bez nového dlhu sa skracuje, čo zvyšuje závislosť štátu od finančných trhov. Pri pretrvávajúcom deficite môžu postupne rásť náklady na obsluhu dlhu, teda úroky, ktoré bude potrebné platiť investorom za štátne dlhopisy. To potom vytláča výdavky na iné priority, napríklad na investície do infraštruktúry či zlepšenie verejných služieb.
Neprehliadnite
Ak sa nepodarí znížiť výdavky a zvýšiť ich efektívnosť, vlády budú mať v budúcnosti podľa analytikov na výber najmä medzi novým zadlžovaním a ďalším zvyšovaním daňového zaťaženia. Takýto tlak sa môže dotknúť aj obyvateľov a firiem vo forme vyšších daní, odvodov alebo nižšieho rastu verejných investícií. INESS preto zdôrazňuje, že diskusia by sa mala sústrediť na kvalitu a štruktúru výdavkov, nie iba na to, koľko peňazí štát vyberie.
Kde hľadať úspory bez nových daní
Analytici pripomínajú, že ozdravenie verejných financií je možné dosiahnuť aj bez zvyšovania daní. Jednou z ciest je prehodnotenie adresnosti sociálnych dávok, aby smerovali najmä k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva, ktoré ich skutočne potrebujú. Súčasne upozorňujú na potrebu zefektívniť fungovanie verejných služieb, obmedziť duplicity v agendách úradov a znížiť administratívnu záťaž, ktorá zvyšuje náklady štátu aj súkromného sektora.
Ďalším opatrením má byť systematické hodnotenie všetkých väčších výdavkových programov podľa princípu hodnota za peniaze. Každé euro z verejných zdrojov by malo priniesť čo najväčší prínos pre spoločnosť. Stabilizácia verejných výdavkov približne na úrovni 40 percent HDP by podľa INESS umožnila postupne zastaviť rast deficitu bez toho, aby bolo potrebné opäť zvyšovať dane. Deň, keď sa štátu minú všetky peniaze od daňovníkov už v novembri, vnímajú analytici ako jasný signál, že tento problém je potrebné riešiť skôr, než sa ešte viac prehĺbi.
