Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v gastrosektore malo za cieľ uľahčiť život slovenským spotrebiteľom a priniesť im lacnejšie jedlo. Napriek tomu sa tieto očakávania nenaplnili, pretože ceny jedál v reštauráciách a stravovacích zariadeniach na Slovensku naďalej rastú a dokonca prekonávajú tempo celkovej inflácie. Tento vývoj priniesol paradox, ktorý potvrdili aj analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Sadzby neustále klesajú, ceny stúpajú
Gastrosektor v posledných rokoch čelil niekoľkým zmenám v zdanení. V roku 2022 sa na všetky produkty uplatňovala základná sadzba DPH vo výške 20 percent. V januári 2023 vláda zaviedla zníženú sadzbu na 10 percent, ktorá bola spočiatku dočasným opatrením na tri mesiace v súvislosti s pandémiou COVID-19. Táto znížená sadzba však bola neskôr zavedená ako trvalá. Ešte výraznejšia zmena nastala začiatkom roka 2025, keď sa DPH na jedlo znížila na 5 percent.
Aj napriek opakovanému znižovaniu DPH gastrosektor neprináša cenové úľavy zákazníkom. Ceny jedla v reštauráciách a zariadeniach neustále stúpajú a dosahujú dynamiku vyššiu ako všeobecná úroveň inflácie. Od začiatku roka 2025 vzrástli ceny o 7,6 percenta, pričom medziročne v septembri dosiahli nárast až o 9,4 percenta. Táto situácia spôsobila, že práve gastrosektor sa zaradil medzi najrýchlejšie zdražujúce odvetvia služieb.
Náročné pravidlá a daňové rozdiely
Aktuálny spôsob zdanenia v gastrosektore je značne komplikovaný. Po zjednodušenej sadzbe v roku 2022 dnes platia až tri odlišné sadzby DPH. Pre jedlo sa uplatňuje 5-percentná sadzba, zatiaľ čo nealkoholické nápoje podliehajú sadzbe 19 percent a alkoholické nápoje ešte vyšším 23 percentám. Ďalším problémom je zdanenie donášky, ktorá sa v porovnaní s konzumáciou jedla priamo v reštaurácii zdaňuje vyššou sadzbou 19 percent.
Tento systém vytvára administratívnu záťaž pre podnikateľov a otvára priestor pre daňovú optimalizáciu či dokonca pre pokusy o obchádzanie pravidiel. Niektorí prevádzkovatelia reštaurácií napríklad účtujú jednotnú daňovú sadzbu bez ohľadu na to, či si zákazník jedlo zoberie so sebou alebo ho skonzumuje priamo na mieste. To vedie k nejednotnosti v prístupe podnikateľov a narúša transparentnosť systému.
Dane klesajú, príjmy sa strácajú
Gastrosektor patrí na Slovensku k odvetviam so zvýšenou daňovou medzerou, čo znamená, že rozdiel medzi zákonom očakávanými daňovými príjmami a skutočne vybranými prostriedkami je výrazný. Analytici upozorňujú, že štát síce znížil dane, ale tieto kroky sa nepretavili do nižších cien pre spotrebiteľov. Naopak, podniky tieto finančné úľavy využívajú najmä na pokrytie vlastných nákladov alebo na zvýšenie marží.
Prípad znižovania DPH v gastrosektore sa tak stal ukážkovým príkladom toho, že nižšie dane automaticky nespôsobia pokles cien. Naopak, zníženie daní môže viesť k ziskom pre podnikateľov, pričom spotrebitelia reálne benefity z týchto opatrení nepociťujú. Táto situácia naznačuje, že samotné daňové úľavy bez správne nastavených regulačných mechanizmov nemusia viesť k očakávaným výsledkom.
