Slovensko si aj v minulom roku zachovalo status jednej z najvýkonnejších automobilových krajín sveta v prepočte na obyvateľa. Predbežné údaje hovoria, že domáce fabriky v roku 2025 vyrobili približne 1,07 milióna vozidiel. Ide o nárast asi o 75-tisíc áut oproti roku 2024, keď produkcia dosiahla zhruba jeden milión kusov. Za rastúcimi číslami sa však podľa odvetvia skrývajú obavy z postupného oslabovania sektora.
Upozornili na to zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR počas výročnej tlačovej konferencie. Hoci aktuálny výsledok na prvý pohľad vyznieva priaznivo, predstavitelia zväzu zdôraznili, že samotná úroveň výroby už nevystihuje skutočnú kondíciu odvetvia. Dôležitejšie sú trendy v zamestnanosti, investíciách a konkurencieschopnosti, ktoré podľa nich vysielajú menej povzbudivé signály.
Výroba bez skutočného rastu
ZAP zároveň predstavil odhad ďalšieho vývoja. V roku 2026 by mala produkcia mierne klesnúť na približne 1,02 milióna vozidiel, pričom v rokoch 2027 a 2028 sa očakáva návrat k úrovni okolo 1,08 milióna áut ročne. Prezident zväzu Alexander Matušek však upozornil, že stabilné objemy môžu byť zavádzajúce. Slovensko totiž kedysi vyrábalo podobný počet vozidiel s tromi automobilkami ako dnes so štyrmi.

Do budúcnosti sa podľa neho črtá ešte výraznejší paradox. Výkon piatich výrobcov by mohol byť o niekoľko rokov len porovnateľný s produkciou, ktorú v minulosti zvládali tri závody. To naznačuje, že rozšírenie výrobných kapacít sa nepremietlo do vyššieho ekonomického prínosu, rastúcich tržieb ani celkovej výkonnosti hospodárstva.
Kľúčové odvetvie pod tlakom
Automobilový priemysel má pre Slovensko zásadný význam. Vlani sa u nás vyrobilo približne 196 áut na tisíc obyvateľov. Tento sektor tvorí viac než polovicu priemyselnej produkcie krajiny, na celkovom exporte sa podieľa vyše 42 percentami a priamo alebo nepriamo zabezpečuje živobytie pre viac ako 256-tisíc ľudí. Napriek tomu ZAP konštatuje, že priemysel ako celok stagnuje a miestami dokonca oslabuje.
Jedným z prejavov tohto vývoja je pokles počtu pracovných miest. Tržby aj výrobné objemy síce zostávajú relatívne stabilné, no zamestnanosť v sektore klesá. Podľa Matušeka to môže naznačovať vyššiu efektivitu, zároveň však ide o signál, že ekonomika neposkytuje dostatok nových príležitostí a rast nestojí na dlhodobo udržateľných základoch.
Dane a investície rozhodujú
Konkurencieschopnosť automobilového priemyslu stojí podľa zväzu na troch pilieroch. Ide o primerané náklady, dostupnú a kvalifikovanú pracovnú silu a ekologicky únosnú výrobu. Slovensko však v súčasnosti podľa Matušeka zaostáva vo všetkých troch oblastiach. Výrazným problémom ostáva najmä vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré dlhodobo kritizujú aj medzinárodné inštitúcie.
Krajina už dávno nepatrí medzi štáty s lacnou pracovnou silou, no tomu nezodpovedá nastavenie daní a odvodov. Okrem toho sa oslabuje investičná aktivita firiem. Väčšina z nich dnes vkladá prostriedky iba do udržiavania existujúcich kapacít, zatiaľ čo nové projekty a rozširovanie výroby takmer nepribúdajú. Bez obnovenej dôvery investorov môže podľa ZAP čakať sektor postupné oslabovanie.
Vedenie zväzu zároveň kritizuje súčasný prístup ku konsolidácii verejných financií. Ozdravovanie rozpočtu sa podľa Matušeka opiera najmä o zvyšovanie daní a odvodov, čo brzdí hospodársky rast. Daňové zaťaženie sa dostalo na hranicu únosnosti a pri snahe o oživenie ekonomiky by mal štát klásť väčší dôraz na efektívnejšie využívanie verejných výdavkov, nie na ďalšie zaťažovanie firiem a zamestnancov.