Ratingová agentúra Moody’s potvrdila Slovensku rating na stupni A3 so stabilným výhľadom. Analytici oceňujú predovšetkým solídny hospodársky rast krajiny, primeranú schopnosť splácať verejný dlh a pomerne nízku úroveň celkového zadlženia štátu. K pozitívnym faktorom patrí aj významná výhoda zo slovenského členstva v Európskej únii, ktorá prispieva k ekonomickej stabilite a dôvere medzinárodných trhov.
Slabé verejné financie a nestabilné inštitúcie podkopávajú ekonomiku
Ratingová správa Moody’s však zároveň poukázala na viaceré závažné nedostatky slovenskej ekonomiky, pričom významný problém vidí v pomalej konsolidácii verejných financií. Plánovaný postup pri znižovaní vysokého štrukturálneho deficitu označila agentúra za nedostatočný, čím hrozí, že v budúcnosti narastie tlak na dlhovú službu a môže sa oslabiť dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by deficit Slovenska mal tento rok stále dosiahnuť úroveň približne 5 percent HDP, čo len potvrdzuje nedostatočnú efektivitu prijímaných opatrení. Napriek tomu, že vláda zvýšila dane a implementovala viaceré konsolidačné balíky, negatívny trend sa nepodarilo otočiť. Dôvodom je predovšetkým súčasné rozsiahle zvýšenie sociálnych výdavkov, ako sú napríklad trináste dôchodky, ktoré štát tento rok vyjdú takmer na miliardu eur, či plošná pomoc obyvateľstvu s cenami energií za vyše 300 miliónov eur.
Analýzy agentúry navyše poukázali na slabiny slovenských verejných inštitúcií, najmä v oblasti boja proti korupcii a zabezpečovania nezávislosti súdnictva. V hodnotení sa Moody’s vrátila aj k rozhodnutiu zo záveru minulého roka, keď Slovensku zhoršila jeho rating kvôli vplyvu krokov súčasnej vlády Roberta Fica na inštitúcie, médiá a súdy, pričom tieto kroky vtedy vyvolali protesty verejnosti a obavy zo strany Európskej komisie.
Minister financií Ladislav Kamenický však na správu zareagoval tvrdením, že súčasná vláda musí riešiť dôsledky zlého hospodárenia predošlého kabinetu. Napriek tomu obhajoval potvrdenie ratingu ako dôkaz dôvery trhov k jeho vláde.
Kde šetriť? Sociálny systém potrebuje revíziu
Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť potrebuje štát v nadchádzajúcich rokoch nájsť úspory vo verejných financiách vo výške približne 5 miliárd eur. Podrobná analýza ukazuje, že existujú výrazné možnosti zefektívniť výdavky najmä v oblasti sociálnych dávok. Ako upozorňujú analytici RRZ, súčasný plošný systém sociálnych dávok nedostatočne odlišuje medzi nízkopríjmovými domácnosťami a lepšie zabezpečenými skupinami obyvateľstva.
Aj daňový bonus na deti poskytuje priestor pre úpravy – napríklad v rodinách, kde jeden partner zarába výrazne viac ako druhý, býva daňový bonus často uplatňovaný prostredníctvom nižšieho príjmu, čím rodiny maximalizujú svoju podporu na úkor štátneho rozpočtu.
Podobnú kritiku si vyslúžili aj trináste dôchodky, ktoré štát tento rok vyplatí všetkým seniorom rovnako v sume 667 eur bez ohľadu na výšku ich pravidelnej penzie a ich aktuálnu finančnú situáciu. Experti upozorňujú, že seniori ako celok nepatria medzi najzraniteľnejšie sociálne skupiny obyvateľstva. Nastavenie dôchodkových dávok by sa preto malo upraviť tak, aby finančná pomoc smerovala predovšetkým k sociálne slabším seniorom.
Neprehliadnite
Drahota pokračuje, inflácia dosahuje nové maximá
K problémom v oblasti hospodárenia štátu sa pripája aj ťažká finančná situácia slovenských domácností. Podľa najnovších údajov vzrástli v máji tohto roku ceny medziročne až o 4,1 percenta, čo predstavuje najvyšší nárast od decembra 2023. Zvyšovanie cien postihlo značné množstvo základných položiek, najmä potraviny, ktoré výrazne dopadajú na finančné rozpočty domácností.
To všetko znamená, že nielen slovenský štát, ale aj radové domácnosti stoja pod finančným tlakom. Verejnosť očakáva opatrenia, ktoré z jednej strany pomôžu stabilizovať cenu tovarov a služieb, zároveň však nevystavia verejné financie ďalšiemu nezvládnuteľnému dlhu. Rozhodnutia vlády v otázkach šetrenia a reformy sociálneho systému budú pre budúcu stabilitu ekonomiky kľúčové a odrazia sa aj v ďalších hodnoteniach ratingových agentúr.
