Plánovaná výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne v Málinci sa dostáva do novej fázy. Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) a riaditeľa štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Petra Moldu, ktorí diskutovali v relácii Téma dňa na TA3, má projekt strategický význam pre slovenskú ekonomiku i energetiku regiónu strednej Európy. Investícia s odhadovanými nákladmi na úrovni 1,8 miliardy eur prešla významným míľnikom – práve išlo o úspešné podpísanie memoranda o spolupráci, ktoré jednohlasne schválili zastupiteľstvá obcí Málinec a Látky. Pridalo sa aj pätnásť ďalších samospráv z Podpoľania.
Význam pre miestnu ekonomiku a stabilizáciu prenosovej sústavy
Minister zdôraznil, že vďaka deklarovanej podpore obcí môže štátny podnik Vodohospodárska výstavba pristúpiť k intenzívnym investíciám v oblasti geologických prieskumov a seizmického merania. Tieto kroky sú predpokladom pre ďalšie konkrétne kroky výstavby. Projekt podľa predstaviteľov rezortu poskytne strategické benefity — Slovensko bude zohrávať dôležitú úlohu ako stabilizátor prenosovej elektrickej sústavy v stredoeurópskom regióne.
Navyše, podľa informácií Vodohospodárskej výstavby, sa očakáva po uvedení do prevádzky čistý ročný zisk 75 miliónov eur, pri výkone 1200 MW v prvej plánovanej fáze. Investícia má zároveň relatívne krátku návratnosť, podľa prepočtov štátneho podniku má byť táto doba približne 12,5 roka pri spomínanom výkone. V druhej etape dokonca výkon elektrárne môže narásť na celkových 2400 MW.
Jedinečnou prednosťou projektu je skutočnosť, že spodná nádrž už existuje, čo výrazne znižuje plánované náklady. To robí projekt Málinec konkurenčne atraktívnym v rámci regiónu. Navyše obce z Podpoľania každoročne získajú solidárny príspevok vo výške 2,5 milióna eur, ktorý budú môcť použiť predovšetkým na rozvoj základnej regionálnej infraštruktúry ako napríklad kanalizácie či vodovody. Rozdelenie tejto čiastky bude v kompetencii samospráv obcí.
Zhodnocovanie nehnuteľností bez rizika vyvlastnenia
Minister Taraba vo svojich vystúpeniach vyvrátil obavy verejnosti, že by štát pristúpil k beznáhradnému vyvlastňovaniu pozemkov. Naopak, zdôraznil príležitosť na rozsiahle zhodnotenie nehnuteľností v oblasti Málinca. Niektoré pozemky, dnes s nízkou hodnotou, môžu podľa ministerstva výrazne stúpnuť na cene, čo by mohlo vytvoriť nových miestnych multimilionárov. Zároveň však minister apeloval na vlastníkov pôdy, aby nepredávali svoje pozemky špekulantom.
K otázke ochrany pitnej vody, ktorá bola predmetom kritiky zo strany časti opozície a verejnosti, sa jasne vyjadril riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda. Podľa neho je technológia úplne bezpečná, čo dokumentuje bezproblémový viacúčelový chod samotnej nádrže Málinec, ktorá je už dnes využívaná na výrobu elektrickej energie a zároveň ako zdroj pitnej vody pre 60-tisíc ľudí. Projekt má navyše garantovanú odbornú podporu od významných slovenských odborných inštitúcií ako Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského či Výskumný ústav vodného hospodárstva.
Alternatívne lokality a politická diskusia okolo projektu
Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že Málinec predstavuje jednu zo šiestich potenciálnych lokalít, ktoré štát zvažuje pre výstavbu prečerpávacích vodných elektrární. V prípade rozsiahlej negatívnej odozvy by rezort mohol presunúť svoju pozornosť aj na iné regióny Slovenska, ktoré sú na rovnako kvalitných profiloch.
Kritické hlasy zo strany opozičných strán, predovšetkým zo strany SaS, označili podpísané memorandum za príklad tzv. „legálnej korupcie“, v ktorom samosprávy údajne podporili projekt výmenou za dotácie na lokálnu infraštruktúru. Ministerstvo túto kritiku odmietlo a vysvetlilo, že ide o priame investície do potrebnej základnej infraštruktúry regiónu, nie drobných mestských opatrení, ako sú lavičky či cyklotrasy.
Ministerstvo tiež ubezpečilo, že podpisovaná dohoda medzi rezortom a obcami bude plne zverejnená až po prerokovaní vo vláde. Za rozhodujúcu minister považuje jednoliatu a transparentnú podporu obcí vyjadrenú ich zastupiteľstvami. Pôvodný účel málineckej nádrže pritom podľa riaditeľa Vodohospodárskej výstavby od začiatku zahŕňal možnosť vybudovať na nej prečerpávaciu elektráreň, ktorá však pred desaťročiami nebola uskutočniteľná pre menej pokročilé technológie a nižší dopyt po elektrickej energii. Dnes však je situácia výrazne iná a elektráreň je preto strategickou príležitosťou s významnými ekonomickými výhodami.
