Slovenské zdravotníctvo bude musieť do roku 2040 prijať približne 77-tisíc nových pracovníkov, ak sa chce priblížiť priemeru Európskej únie v počte zdravotníckeho personálu. Vyplýva to z návrhu Národnej stratégie stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Kľúčovú časť tvoria nábor 38-tisíc sestier a 14-tisíc lekárov, na čo upozornil portál Teraz.sk.
Kritický nedostatok ľudí v systéme
Materiál ministerstva zdravotníctva reaguje na dlhodobo známe problémy. Rezort poukazuje na nedostatok zdravotníkov prakticky vo všetkých profesiách, nerovnomerné rozmiestnenie špecialistov medzi regiónmi, starnutie aktuálnej generácie pracovníkov aj na odchod odborníkov do zahraničia. Cieľom pripravenej stratégie je podľa ministerstva nastaviť dlhodobo udržateľný systém motivácie, stabilizácie, vzdelávania a plánovania personálu vo všetkých úrovniach zdravotnej starostlivosti.
Krátkodobé opatrenia sa sústreďujú na rýchle spevnenie najviac ohrozených oblastí. Prvým krokom má byť plné sprevádzkovanie Národného registra zdravotníckych pracovníkov, ktorý má priniesť prehľadné a spoľahlivé údaje o tom, koľko zdravotníkov je v jednotlivých odboroch a regiónoch, kde je ich najväčší nedostatok a aký vývoj treba očakávať v najbližších rokoch.
Krátkodobé riešenia a nové kompetencie
Medzi návrhy určené na najbližšie obdobie patrí aj rozšírenie vzdelávacej siete. Na vybraných stredných zdravotníckych školách má pribudnúť študijný odbor diplomovaná všeobecná sestra, aby sa zvýšil počet absolventiek a absolventov pripravených nastúpiť do praxe. Ministerstvo súčasne zvažuje skrátenie špecializačného štúdia lekárov v niektorých odboroch, čo by malo urýchliť ich vstup do samostatnej praxe pri zachovaní požadovanej kvality vzdelania.
Významnú úlohu majú získať aj iné zdravotnícke profesie. Sestry a pôrodné asistentky by mali mať rozšírené kompetencie pri predpisovaní dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok, čím by sa odbremenili lekári a skrátil by sa čas, ktorý pacienti trávia v ambulanciách. Rezort zároveň plánuje posilniť pozíciu lekární. Farmaceuti by už nemali byť vnímaní iba ako vydávajúci lieky, ale aj ako poskytovatelia poradenstva, skríningu a podpory pacientov pri dodržiavaní liečby.
Vzdelávanie, nábor zo zahraničia a well-being
Strednodobé opatrenia sa zameriavajú na modernizáciu vzdelávania a udržanie ľudí v systéme. Ministerstvo chce pravidelne sledovať, kam smerujú absolventi zdravotníckych odborov a kde pôsobia už pracujúci zdravotníci. Má to umožniť lepšie plánovať potreby jednotlivých profesií. Dôležité je aj zosúladenie študijných programov s európskymi štandardmi a zavedenie mentoringu, ktorý má mladším zdravotníkom uľahčiť prechod z lavíc do praxe.
Plán počíta s modernizáciou pedagogickej prípravy na stredných zdravotníckych školách a s posilnením adaptačného vzdelávania po nástupe do zamestnania. Osobitná pozornosť sa má venovať aj medzinárodnému náboru. Proces prijímania zdravotníkov zo zahraničia by sa mal zefektívniť a ministerstvo chce posilniť vlastné kapacity na riadenie ľudských zdrojov. Súčasťou stratégie je aj systém oceňovania za mimoriadne výsledky a inovatívne prístupy, pričom sa kladie dôraz na duševné zdravie zdravotníkov a vyvažovanie pracovného a súkromného života.
Stratégia zároveň počíta s vytvorením legislatívnych podmienok, aby sestry, fyzioterapeuti a pôrodné asistentky mohli poskytovať starostlivosť vo vlastných ambulanciách s úhradou z verejného zdravotného poistenia. Tento krok má zvýšiť dostupnosť služieb, najmä v regiónoch, kde chýbajú lekári, a súčasne motivovať zdravotníkov zostať v systéme vďaka väčšej miere profesijnej samostatnosti.
Neprehliadnite
Dlhodobá vízia a financovanie
V dlhodobom horizonte sa dokument sústreďuje na udržateľný rozvoj celého sektora. Medzi prioritami je digitalizácia procesov a zavádzanie inovatívnych riešení, ktoré majú uľahčiť prácu zdravotníkov a znížiť administratívnu záťaž. Súčasťou návrhov je aj modernizácia infraštruktúry vrátane budovania centralizovaných šatní pre personál a posilnenia bezpečnosti sestier pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Motiváciu zdravotníkov majú dlhodobo podporiť aj finančné nástroje. Stratégia počíta so zavedením daňových bonusov pre zdravotníkov a so štipendijnou schémou viazanou na záväzok pracovať určitý čas v slovenskom zdravotníctve. Významnejšiu úlohu by mali pri tvorbe zdravotníckych politík získať aj profesijné komory, ktoré poznajú situáciu v jednotlivých odboroch z praxe.
Rezort zdravotníctva pripomína, že úspech navrhovaných krokov bude závisieť od toho, či budú sprevádzané zmenou v riadení zdravotníctva a primeraným financovaním. Konkrétne finančné dopady zatiaľ nie sú vyčíslené. Majú byť súčasťou podrobnejších implementačných plánov, ktoré pripravia odborné pracovné skupiny. Medzirezortné pripomienkové konanie k stratégii by sa malo skončiť 15. decembra tohto roka.
