Spôsobilosť slovenských domácností šetriť dramaticky poklesla, upozornil Štatistický úrad SR pri príležitosti Svetového dňa sporenia. Analýza ukazuje, že v druhom štvrťroku 2025 dosiahla miera úspor domácností iba 6,1 percenta, pričom až tretina ľudí priznala, že žije „od výplaty k výplate“. Slovensko tak zásadne zaostáva za priemerom Európskej únie.
Miera úspor prudko klesla
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa objem hrubých úspor slovenských domácností medziročne znížil o 24 %, klesol na 1,26 miliardy eur. Klesajúci trend zachytený v druhom štvrťroku 2025 reflektuje pokles miery úspor na 6,1 percenta z minuloročných 8,2 percenta, ktoré už vtedy predstavovali hodnotu pod dlhodobým priemerom. Pre porovnanie, eurozóna si udržuje stabilnejšiu úroveň s mierou úspor na úrovni 15,45 percenta, pričom priemer celej Európskej únie dosiahol 14,97 percenta.
Z krajín s najvyššou mierou úspor vyčnievalo Nemecko s 19,20 percentami a Česká republika s 17,92 percentami. Na slovenskom trhu však dominovala rýchlejšia dynamika spotreby nad príjmami, čo viedlo k slabšej schopnosti domácností šetriť.
Zhoršenie po pandemickom efekte
Slovensko v minulosti dosahovalo lepšie výsledky v sporení, keď pred pandémiou COVID-19 miera úspor prekračovala desať percent. Počas pandémie sa dokonca krátkodobo zvýšila na takmer 12 percent, a to hlavne vďaka obmedzeným možnostiam spotreby. Pandemický efekt však rýchlo vyprchal a úspory sa obnoviť nepodarilo. Aktuálny stav ešte viac zhoršuje zistenie, že 33 až 38 percent domácností žije v režime „od výplaty k výplate,“ pričom 13 až 16 percent muselo siahnuť na staršie úspory alebo sa zadlžiť.
Pohľad na budúce možnosti Slovákov je rovnako pesimistický – až 56 percent respondentov neočakáva, že ich schopnosť šetriť sa v priebehu roka zlepší. Len 39 percent opýtaných verí v aspoň čiastočné zlepšenie svojej finančnej situácie. Navyše, medzi 40 až 62 percentami považuje aktuálne obdobie za nevhodné na sporenie.
Riešenie vyžaduje zmenu myslenia
Odborníci zdôrazňujú, že k zlepšeniu finančnej stability slovenských domácností môže prispieť zmena prístupu k hospodáreniu s financiami. Základným krokom je zavedenie pravidelného sledovania výdavkov a identifikácie potenciálnych „čiernych dier“, ako sú nevyužívané služby alebo impulzívne nákupy. Následne je potrebné uprednostniť sporenie, napríklad zavedením trvalého príkazu na presun určitej sumy na samostatný sporiaci účet hneď po výplate.
Prvým cieľom musí byť vytvorenie finančnej rezervy na neočakávané udalosti vo výške 3 až 6-násobku mesačných nevyhnutných výdavkov. Táto rezerva by mala byť oddelená od bežného účtu, aby sa zabránilo nechcenému míňaniu. Až po jej vybudovaní prichádza na rad investovanie pre dlhodobú ochranu financií pred infláciou, využitím nástrojov ako podielové či ETF fondy.
Hoci aktuálna situácia pre mnohých vyzerá náročne, efektívne riadenie financií a dôraz na budovanie rezervy môžu prerušiť cyklus života od výplaty k výplate a poskytnúť väčšiu finančnú istotu. To je kľúčovým krokom na prekonanie dlhodobého zaostávania Slovenska v oblasti úspor.
