Slovensko sa ocitlo na dne prestížneho rebríčka IMD World Talent Ranking 2025, ktorý hodnotí schopnosť krajín udržať a prilákať talentovaných odborníkov. Výsledky naznačujú hlboký problém, keďže krajina skončila na poslednom mieste, čo vyvoláva otázky o dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenska a jeho schopnosti čeliť úniku mozgov. Odborníci upozorňujú, že tento trend predstavuje vážnu hrozbu pre inovačný potenciál a perspektívu budúceho rastu.
Výchova talentu na bode mrazu
Slovensko dostalo kritické hodnotenie naprieč všetkými úrovňami vzdelávacieho systému. Univerzity sa umiestnili až na 68. priečke, zatiaľ čo základné a stredné školy skončili na 65. mieste. Analytici považujú tento stav za dôsledok dlhodobého zanedbávania sektora vzdelávania a nedostatku podpory talentov. Zatiaľ čo iné krajiny, ako Švajčiarsko, si vďaka stabilne kvalitnému školstvu a výskumu udržujú vedúcu pozíciu, Slovensko zaostáva aj v základných parametroch, ktoré sú pre rozvoj mladých odborníkov kľúčové.
Susedné štáty ako Česká republika a Maďarsko pritom ukazujú, že strategické investície do modernizácie, výskumu a vzdelávania môžu priniesť výrazné zlepšenie. Na porovnanie, krajiny ako Island či Hongkong sa posúvajú nahor práve vďaka flexibilným reformám a inovatívnym prístupom. Slovensko však podľa odborníkov stále neprikladá tejto oblasti dostatočnú dôležitosť. Podpora ostáva prevažne na úrovni krátkodobých grantov a jednorazových projektov, zatiaľ čo chýba jasná dlhodobá vízia.
Ekonomická neistota a odliv mozgov
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa mladí ľudia rozhodujú odísť zo Slovenska, je neistota. Finančná stabilita sa v uplynulých rokoch stala kritickým faktorom, keďže mnohí už zažili dve ekonomické recesie a nechcú riskovať ďalší nepredvídateľný vývoj. Inflácia, narastajúce ceny energií a geopolitické konflikty prispeli k tomu, že atraktivita krajiny pre mladé talenty prudko klesla.
Podľa analytikov nestačí na zmenu len zvyšovanie platov. Krajiny, ktoré sa úspešne zbavili nálepky „exportérov talentu,“ investovali do špičkovej infraštruktúry, výskumných centier a systému vzdelávania, ktorý reaguje na aktuálne potreby trhu. Slovensko však zostáva na konci rebríčka v kľúčových ukazovateľoch, ako sú kvalita vzdelania alebo podpora kariérneho rastu. Odborníci varujú, že ak nedôjde k zásadnej zmene prístupu vlády a súkromného sektora, odliv mozgov sa ešte viac prehĺbi.
Od slov k činom
Slovensko stojí pred naliehavou výzvou prehodnotiť priority a investície. Ak má krajina zastaviť odlev talentov a zlepšiť svoje postavenie na globálnej scéne, musí okrem finančných opatrení vytvoriť systém, kde si odborníci, učitelia a inovátori môžu byť istí stabilitou a podporou. Inštitút slobody a podnikania upozorňuje, že bez konkrétnych krokov nebude Slovensko schopné konkurovať krajinám, ktoré sa systematicky profilujú ako destinácie pre talentovaných jednotlivcov.
V čase, keď sa technologické zmeny zrýchľujú a európsky trh hladko pohlcuje kvalifikované pracovné sily, Slovensko nemá priestor na ďalšie odklady. Reforma vzdelávania a podpory výskumu už nie je len požiadavkou analytikov, ale nevyhnutnosťou, ktorá rozhodne o budúcnosti krajiny.
