Slovensko sa ocitá na pokraji jednej z najvážnejších ekonomických kríz za posledné desaťročia. Verejné financie sú v kritickom stave a odborníci varujú pred rizikom štátneho bankrotu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojej správe zdôrazňuje, že verejný dlh rastie rýchlejšie, než sa očakávalo, a vláda musí okamžite zasiahnuť, ak nechce, aby krajina upadla do dlhovej špirály, z ktorej niet návratu.
Dlh sa môže vyšplhať na 75 % HDP
Najnovšie prognózy naznačujú alarmujúci vývoj. Do konca roka 2030 môže slovenský verejný dlh dosiahnuť až 75 % HDP, ak po roku 2026 nepríde k ďalšiemu znižovaniu deficitu. Súčasné plány na redukciu deficitu na 2,8 % HDP do roku 2028 sú podľa RRZ nedostatočné. Na stabilizáciu dlhu je potrebné stiahnuť deficit na minimálne 2,4 % HDP. Ak sa takéto kroky neuskutočnia, Slovensko čaká eskalácia problémov spojených so splácaním úrokov, ktoré ukrajujú čoraz väčšiu časť rozpočtu.
Predpokladá sa, že úrokové náklady môžu do roku 2029 narásť na 4,3 %, čo by znamenalo úroveň nevídanú za posledné roky. Aj pri zmene stratégie bude obsluha verejného dlhu čoraz nákladnejšia. To by štát ochudobnilo o financie potrebné na kľúčové oblasti, ako sú školstvo, zdravotníctvo alebo infraštruktúra.
Hrozba pre verejnosť
Zlyhanie pri riešení situácie by nemalo len technický dopad na verejné finančné ukazovatele, ale zasiahlo by predovšetkým obyvateľov. Ak by deficit pokračoval v stúpajúcom trende nad 6 % HDP a dlh atakoval hranicu 75 % HDP, Slovensko by prekročilo limity dlhovej brzdy o viac než 16 percentuálnych bodov. To by spustilo vlnu opatrení, ktorá by drasticky ovplyvnila životnú úroveň občanov.
V prípade nástupu štátneho bankrotu, čiže platobnej neschopnosti štátu, by Slovensko stratilo dôveru investorov. Pre vládu by bolo takmer nemožné požičiavať si za prijateľných podmienok. Nedostatok financií by viedol k okamžitým škrtom v rozpočte. Výsledkom by boli meškajúce platy pre učiteľov, lekárov, policajtov či hasičov. Vyplácanie dôchodkov a sociálnych dávok by bolo ohrozené, rovnako ako fungovanie nemocníc, školských zariadení a verejných dopravných sietí.
Scenár dlhodobej krízy
Pre zvládnutie situácie by Slovensko pravdepodobne hľadalo záchranu v zahraničí, konkrétne prostredníctvom Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Takáto pomoc by však bola podmienená tvrdými reformami a zásadnými škrtmi, ktoré by diktovali medzinárodné inštitúcie. Podobný scenár, aký zažilo Grécko, by Slovensko uviedol do obdobia hospodárskej recesie, vysokej nezamestnanosti a straty ekonomickej suverenity.
RRZ preto dôrazne apeluje na rýchle a efektívne opatrenia, ktoré by zastavili rastúci deficit a stabilizovali verejné financie. Bez zásahov hrozí strata ekonomickej stability, ktorá by ovplyvnila nielen súčasnú, ale aj budúce generácie Slovenska.
