Ak Slovensko nezačne urýchlene posilňovať svoju potravinovú bezpečnosť, krajina by v budúcnosti mohla čeliť vážnym problémom spojeným s nedostatkom základných potravín, ako sú chlieb a múka. Na tento rizikový stav poukazujú zástupcovia pekárskeho a mlynárskeho sektora, ktorí upozorňujú, že slovenská potravinárska infraštruktúra je zraniteľná a nepripravená na dlhodobejšie výpadky dodávok.
Investície do potravín ako súčasť bezpečnosti
Návrh štátneho rozpočtu, ktorý má zvýšiť výdavky na obranu o 150 miliónov eur, otvoril otázku, či vláda neprehliada ďalší podstatný pilier národnej bezpečnosti – potravinovú sebestačnosť. Podniky v oblasti pekárstva a mlynárstva upozorňujú na dlhodobé zanedbávanie potravinárskeho sektora, ktorý podľa nich patrí medzi strategické oblasti. Táto výzva sa zatiaľ nestretla s ráznejšou podporou zo strany štátu.
Zástupcovia odvetvia navrhujú, aby časť prostriedkov navyše bola vyčlenená na modernizáciu domácich výrobných kapacít. Ich cieľom je zabezpečenie stabilnej produkcie základných potravín aj v prípade externých kríz. Slovenský zväz pekárov a mlynárov varuje, že kým krajina investuje do vykurovania a energetickej infraštruktúry, zabezpečenie dostatku potravín sa môže stať najväčším problémom v prípade dlhšieho výpadku zásobovania.
Regionálne príklady a slovenská realita
Kým Slovensko doteraz v tejto oblasti neurobilo zásadné kroky, región poskytuje inšpiratívne príklady. Poľsko plánuje vyčleniť 2,3 miliardy eur na posilnenie kapacít potravinového sektora v priebehu dvoch rokov. Štát tam podporuje modernizáciu prevádzok pekární a mlynov s dôrazom na odolnosť voči možným krízovým situáciám.
Slovenskí potravinári, naopak, často čelia veľkým finančným nákladom na splnenie legislatívnych požiadaviek bez adekvátnej podpory. Pravidelne investujú stovky tisíc eur do jednotlivých prevádzok, čo si niektoré podniky môžu dovoliť len prostredníctvom zvýšených cien pre spotrebiteľov. Táto situácia zároveň zvyšuje riziko zániku menších výrobcov, ktorí nedokážu čeliť kombinácii finančných a prevádzkových nárokov.
Potravinová infraštruktúra ako priorita
Okrem ekonomických výziev upozorňujú odborníci aj na geografickú polohu Slovenska. Krajina susedí so štátom, ktorý čelí ozbrojenému konfliktu, a tvorí vonkajšiu hranicu NATO. Napriek tejto strategickej polohe zostávajú slovenské zásoby základných potravín na nízkej úrovni a dodávateľský reťazec príliš krehký v prípade krízy.
Fínsko je príkladom krajiny, ktorá profitovala z dlhodobého plánovania. Počas pandémie dokázalo efektívne čerpať zo svojich rozsiahlych rezerv a systémových opatrení, čím výrazne znížilo negatívne dopady na svojich obyvateľov. Na slovenskej strane však podobný prístup zatiaľ chýba. Podniky varujú, že bez konkrétnych krokov hrozí zhoršenie ich schopnosti odolávať náročným situáciám, čo môže mať vážny dopad na celkovú stabilitu spoločnosti.
