Monitorovacia skupina Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci pri nedávnej návšteve na Slovensku upozornila na vážne ohrozenie demokratických princípov. Delegácia Európskeho parlamentu po preverení situácie skonštatovala, že pri prideľovaní eurofondov aj dodržiavaní pravidiel právneho štátu Slovensko čelí zásadným problémom. V centre kritiky stoja najmä nedávno medializované prípady luxusných haciend postavených za stovky tisíc eur z eurofondov.
V nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza sa vyjadril predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, podľa ktorého sa Slovensko dostáva do pozície „problémového štátu“. Podľa lídra PS Slovensko po týchto udalostiach hrozí scénar podobný tomu v Maďarsku, ktoré bolo opakovane terčom kritiky zo strany európskych inštitúcií práve pre nedostatky v právnom štáte či zneužívanie európskych fondov.
Odlišný pohľad predstavil v tej istej relácii predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD). Podľa neho Európska komisia nemá objektívne dôvody na obavy zo zhoršovania právneho štátu na Slovensku. Podobnosti s Maďarskom preto odmietol ako neopodstatnené a argumentoval, že jediný subjekt, ktorý má kompetencie posúdiť a prípadne sankcionovať situáciu, je Európska komisia.
Neprehliadnite
Parlament vyvolal kontroverziu odmietnutím protiruských sankcií
Vo štvrtok 5. júna slovenský parlament prekvapivo schválil uznesenie odmietajúce európske sankcie voči Rusku. Tento krok vyvolal diskusiu na politickej scéne, pričom líder PS Šimečka uviedol, že uznesenie prešlo hlasmi väčšiny koaličných poslancov. Priznal, že poslanci Progresívneho Slovenska zlyhali v snahe zabrániť hlasovaniu z dôvodu technickej chyby.
Richard Raši z Hlasu vyhlásil, že zodpovednosť za prijatie kontroverzného uznesenia nesie práve PS, ktoré údajne umožnilo hlasovanie, čo Šimečka odmietol s odvolaním sa na zlyhanie koalície.
V súvislosti s touto otázkou prezident SR Peter Pellegrini nedávno oznámil, že referendum o protiruských sankciách vyhlásiť neplánuje. Toto rozhodnutie podporili obaja politici z nedeľnej diskusie.
Neprehliadnite
Slovensko a Maďarsko zablokovali spoločnú iniciatívu EÚ
Európska únia v závere mája počas Rady pre všeobecné záležitosti navrhovala prijať oficiálny dokument na boj proti dezinformáciám, falšovaniu historických faktov a ochranu demokratických princípov. Predkladaný materiál, ktorý bol pripravený poľským predsedníctvom, získal podporu 25 členských štátov. Napriek tomu jeho prijatie prekvapivo zablokovali Slovensko a Maďarsko, čím zabránili vytvoreniu celoeurópskeho konsenzu.
Dokument sa sústreďoval najmä na prevenciu zahraničného zasahovania, posilnenie slobodných médií, zabezpečenie spravodlivých volieb a podporu občianskeho vzdelávania. Taktiež zdôrazňoval potrebu ochrany právneho štátu a nezávislej občianskej spoločnosti.
Slovenská a maďarská delegácia dôvody svojho odmietnutia verejne nekomentovali. Poľský minister pre európske záležitosti Adam Szlapka uviedol iba hypoteticky, že motívy ich postoja „si musí verejnosť domyslieť sama“. Z dôvodu nesúhlasu dvoch členských krajín bola správa nakoniec publikovaná iba ako záver poľského predsedníctva, teda bez právnej záväznosti.
Tento spoločný slovenský a maďarský odpor na európskej úrovni opäť posilnil obavy pozorovateľov, že sa Slovensko začína svojimi postojmi približovať problémovým členom Únie, najmä Maďarsku. Predmetná téma je podľa európskych diplomatov dôležitá pre zabezpečenie odolnosti demokratických inštitúcií a spoločného priestoru EÚ proti vnútorným aj zahraničným tlakom.
