Nový variant covidu Nimbus sa rýchlo šíri po svete a vyvoláva pozornosť odborníkov aj zdravotníckych úradov. Variant NB.1.8.1, známy aj pod populárnym názvom Nimbus, predstavuje znepokojenie nielen kvôli rýchlemu šíreniu, ale aj preto, že jednotlivé symptómy môžu byť zamieňané s bežnými chrípkami alebo virózami, čo komplikuje diagnostiku a liečbu.
Nimbus už zachytili v USA aj Európe, objavujú sa aj prvé prípady v strednej Európe
Šírenie variantu NB.1.8.1 sa začalo v Spojených štátoch, pričom prvé zaznamenané prípady pochádzali predovšetkým z husto osídlených oblastí ako Kalifornia, Florida či New York. Krátko na to sa vírus dostal aj za hranice USA a postupne sa objavil v Európe. Na starom kontinente boli prvé prípady nahlásené z Talianska, konkrétne z mesta Janov, odkiaľ sa variant rýchlo preniesol aj do Spojeného kráľovstva, Nemecka, Francúzska, Španielska a Holandska. Najnovšie správy hovoria aj o podozreniach na výskyt vírusu Nimbus v susedných krajinách ako Rakúsko, Maďarsko či Poľsko.
Odborníci sa pri sledovaní nového variantu sústreďujú predovšetkým na jeho schopnosť uniknúť prirodzenej alebo očkovacej imunite. Zatiaľ nebol zaznamenaný výrazný nárast hospitalizácií spôsobený variantom NB.1.8.1, no vedecká obec je opatrná a naďalej pozorne monitoruje epidemiologický vývoj.
Medzi typické príznaky ochorenia spôsobeného variantom Nimbus patrí intenzívna bolesť hrdla, ktorú pacienti často opisujú ako pocit porezania žiletkou alebo výraznej rezavosti. Okrem bolestí hrdla pacientov trápi aj únava, kašeľ a horúčka. Mnohí infikovaní vykazujú aj gastrointestinálne ťažkosti, ako sú zápcha alebo hnačka, ale aj nevoľnosť, zvracanie či nechutenstvo. Niektorí uvádzajú aj stratu čuchu a bolesti svalov. Závažnosť ochorení zatiaľ nepresahuje typické priebehy predchádzajúcich miernejších variantov COVID-19, čím odborníci ubezpečujú, že situácia zatiaľ nevyvoláva rozsiahly zdravotnícky alarm.
Osobám v rizikových skupinách, ako sú seniori a chronicky chorí pacienti, však odborníci vrelo odporúčajú podstúpiť obnovenie očkovania. V prípade príznakov podobných chrípke alebo viróze, najmä pri intenzívnych bolestiach hrdla či tráviacich problémoch, je vhodné okamžite podstúpiť antigénový alebo PCR test. Pri závažnejších príznakoch je možné, v spolupráci s lekárom, zvážiť liečbu antivirotikami alebo monoklonálnymi protilátkami.
Srdcové ochorenia zostávajú v pozadí pandémie, úmrtnosť doma výrazne narástla
Pandémia COVID-19 počas uplynulých rokov ovplyvnila zdravotníctvo viac, než sa pôvodne zdalo. Nová štúdia zverejnená v odbornom časopise Jama Network odhalila výrazný nárast počtu úmrtí na infarkt v domácich podmienkach, pričom paradoxne klesol počet hospitalizácií spôsobených touto diagnózou.
Analyzované údaje výskumného tímu z Mass General Brigham zo štátu Massachusetts v Spojených štátoch ukázali, že množstvo úmrtí na infarkt mimo nemocnice sa zvýšilo výrazne aj po ustúpení najintenzívnejších fáz pandémie. V samotnom roku 2020 počet domácich úmrtí na infarkt prevýšil očakávané hodnoty o 16 percent, nasledovali rovnako alarmujúce údaje v rokoch 2021 a 2022, keď počet presiahol dlhodobý priemer až o 17 percent ročne. Ani rok 2023 neznamenal návrat k predpandemickej úrovni – úmrtnosť doma bola stále šesť percent nad normálom.
Zistenie je znepokojujúce predovšetkým preto, že ide o pacientov, ktorí pravdepodobne nevyhľadali odbornú pomoc v dôsledku šírenia COVID-19 a z neho vyplývajúcich obáv. Platí teda, že aj po zlepšení epidemiologickej situácie môže byť celkové bremeno pandémie dlhotrvajúce práve pri ochoreniach, ktoré nie sú priamo infekčné, no zdravotnícku starostlivosť vyžadujú pre správnu terapiu nevyhnutne.
Neprehliadnite
Vedci zdôrazňujú potrebu zlepšiť povedomie a zdravotnú gramotnosť pacientov, aby sa znížila miera domácich tragických udalostí. Situácia upozorňuje na dôležitosť dostupnej zdravotnej starostlivosti aj v čase mimoriadnych a krízových stavov, ako sú epidémie a pandémie. Zdravotné systémy musia zároveň posilniť prevenciu, liečbu a následnú starostlivosť o pacientov, ktorí trpia na chronické kardiovaskulárne ochorenia, čím by sa zabránilo ďalším tragickým následkom.
Vývoj následkov pandémie COVID-19 tak jasne naznačuje, že okrem priameho boja s infekčným ochorením zostáva obrovskou výzvou aj správne cielená a dostupná zdravotná starostlivosť o iné kriticky ohrozené skupiny.
