Európska únia plánuje definitívne odstrihnutie od ruských energií do konca roka 2027. Snahou je eliminovať bezpečnostné riziká vyplývajúce z financovania vojenských operácií cez príjmy z predaja energií Rusku. Tento krok zasahuje najmä krajiny s vysokou závislosťou od ruského jadrového paliva, akou je aj Slovensko.
Slovensko pod tlakom tranzície
Slovensko patrí medzi najviac ohrozené krajiny v súvislosti s navrhovaným zákazom nových kontraktov na dodávky ruského plynu, ropy a najmä jadrového paliva. Dve kľúčové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach sú od ruského paliva do veľkej miery závislé. Vláda pod vedením Roberta Fica otvorene avizovala obavy z ekonomických dopadov. Premena systému a úplné odstavenie ruského jadrového paliva by si podľa dostupných odhadov vyžiadala investície až 20 miliárd eur, pričom ani tak by Slovensko nemuselo mať dostatočné kapacity na pokrytie vlastných energetických potrieb.
Napriek trvajúcemu kontraktu so spoločnosťou Tvel, ktorá pôsobí pod štátnym koncernom Rosatom a garantuje dodávky paliva minimálne do konca roka 2026 s opciou do roku 2030, podnikli Slovenské elektrárne prvé kroky k diverzifikácii. Uzavreté dohody s americkou firmou Westinghouse a francúzskym Framatome počítajú s dodávkami neruského jadrového paliva už od roku 2027. Zároveň sa realizuje rozšírenie zásobovacích a skladovacích kapacít v Jaslovských Bohuniciach, aby sa vytvorili dostatočné rezervy pre prípad narušenia dodávok z Ruska.

Skúsenosti susedov a technické výzvy
Dôležitý precedens predstavuje Česká republika, ktorá pokročila v testovaní západných alternatív. Skúšobná prevádzka paliva od Westinghousu na blokoch elektrární Dukovany a Temelín bola úspešná, pričom obe elektrárne očakávajú prvé neruské dodávky už tento rok. V Dukovanoch sa navyše používajú podobné typy reaktorov ako na Slovensku, čo prináša významné technologické premostenie a zdieľanie know-how v regióne.
Napriek tomu sa preukázalo, že príprava nového typu paliva na ruské reaktory je zložitý proces, vyžadujúci dlhodobú technologickú a licenčnú prípravu. Skúsenosti dokladujú možnosť bezpečného a technicky realizovateľného prechodu, ako ukazuje nielen Česká republika, ale aj ukrajinské elektrárne.
Ceny, investície a energetická bezpečnosť
Ekonomická stránka celej tranzície vyvoláva na Slovensku diskusiu. Analytici upozorňujú, že cena jadrového paliva od západných výrobcov bude pravdepodobne vyššia v porovnaní s doterajšími ruskými dodávkami. Tento nárast súvisí nielen so samotnou cenou paliva, ale aj s nutnosťou vývoja nových riešení a zložitým licenčným procesom.
Na úrovni EÚ sa pripravujú strategické investície do vlastnej výroby jadrového paliva, avšak očakáva sa, že moderné kapacity nebudú dostupné skôr než začiatkom 30. rokov tohto storočia. Dovtedy zostáva pre Slovensko primárnou úlohou zabezpečiť prechod na alternatívne dodávky tak, aby nedošlo k ohrozeniu energetickej bezpečnosti ani k výraznému oslabenie hospodárstva.
Slovenská vláda, energetické firmy aj analytici stoja pred zložitým rozhodovaním, ako zvládnuť postupný odklon od ruského jadrového paliva a posilniť vlastnú energetickú suverenitu pri zachovaní stability a konkurencieschopnosti. Výsledok tejto tranzície bude mať dlhodobý vplyv na ekonomiku krajiny aj na energetickú bezpečnosť regiónu.