Slovensko podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) čelí vážnym rizikám spojeným so schválením konsolidačných opatrení. Napriek tomu, že štát plánuje historicky najvyššie zdaňovanie, očakávania naplnenia štátnej pokladnice sa neplnia. Naopak, výdavky verejného sektora neprimerane rastú a pripisujú si rekordné hodnoty.
Najvyššie zdaňovanie, no deficit zostáva
Analýza RRZ ukazuje, že v roku 2026 bude podiel príjmov na HDP dosahovať rekordných 45,2 %. Ide o historicky najvyššiu hodnotu od vzniku samostatného Slovenska. Zároveň sa očakáva, že verejné výdavky v rovnakom roku prekročia 50 % HDP, čo predstavuje najvyššiu úroveň za posledné štvrťstoročie. Deficit štátneho rozpočtu pritom presiahne 4 % HDP, takže aj cez zvýšené dane nedokáže pokryť rastúce výdavky.
Od roku 2007 vzrástli výdavky o viac než 13 % HDP. Najväčšiu časť týchto výdavkov predstavujú sociálne transfery, ako sú starobné dôchodky a rodinné dávky, ktoré tvoria približne 6 % HDP z celkového nárastu. Na druhej strane investície, ktoré by mohli priniesť dlhodobé benefity, tvoria len asi 20 % tejto sumy. Tento trend podľa analytikov poukazuje na nevyváženú distribúciu výdavkov.
Neschopnosť reagovať na hospodársky vývoj
Za vysokým rastom výdavkov stojí aj nízka schopnosť štátu adaptovať sa na zmeny hospodárskej situácie. Kým príjmy rozpočtu prirodzene reagujú na stavy ekonomiky, výdavky v ťažších obdobiach skokovo narastajú a nedarí sa ich následne znižovať. Dlhodobým dôsledkom je stabilizácia výdavkov na vyšších úrovniach, než by bolo žiaduce.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na problém proticyklického prístupu vlády. Štát v priaznivých obdobiach rozvoja nepoužíva nadbytočné zdroje efektívne na zníženie deficitu. Naopak, často dochádza k zavádzaniu nových výdavkových opatrení. To následne núti vládu pri krízových stavoch zvyšovať dane obyvateľom, čím sa zaťažuje ekonomická aktivita.
Slovensko potrebuje efektívnejšiu stratégiu
Rast verejných výdavkov je alarmujúci a signalizuje problémy v riadení verejných financií, kde chýba flexibilita a dlhodobý plán na optimalizáciu. Odborníci zdôrazňujú dôležitosť využitia priaznivých hospodárskych časov na výdavkové úpravy a konsolidáciu. Neefektívnosť v tejto oblasti môže viesť k ďalšiemu prehĺbeniu rozpočtových deficitov s negatívnym dopadom najmä na obyvateľstvo.
Slovensko tak stojí pred výzvou nielen konsolidovať rastúce výdavky, ale aj vytvoriť dlhodobú stratégiu, ktorá by umožnila reagovať na hospodárske zmeny flexibilnejšie a spravodlivým spôsobom rozdeľovala náklady a výnosy bez nadmerného zaťaženia daňovníkov.
