Priemerná mzda na Slovensku sa od zavedenia eura v roku 2009 viac ako zdvojnásobila, no napriek tomu sa krajina v európskom rebríčku posúva nadol. Kým pred pätnástimi rokmi zarobil priemerný zamestnanec menej ako 10-tisíc eur ročne, dnes sa jeho ročný príjem podľa Správ STVR približuje k úrovni 20 300 eur. V porovnaní s inými štátmi EÚ však Slovensko zaostáva čoraz výraznejšie.
V roku 2014, po odznení dôsledkov globálnej finančnej krízy, boli slovenské platy vyššie ako v Česku, Poľsku, Maďarsku aj Rumunsku. O desať rokov neskôr je situácia opačná. Podľa aktuálnych údajov sa Slovensko prepadlo v rámci Európskej únie na 23. miesto v priemernej mzde, pričom ho predbehli takmer všetci susedia vrátane Rumunska. Nižšie zostáva už iba Maďarsko na 24. priečke.
Slabší výkon ekonomiky
Analytici aj zástupcovia zamestnávateľov upozorňujú, že nejde o náhodný výkyv, ale o výsledok dlhodobejšieho vývoja. Analytik Matej Horňák považuje za hlavný dôvod slabšiu hospodársku výkonnosť Slovenska. Ekonomika rastie pomalšie než v okolitých krajinách a prognózy na tento aj nasledujúci rok nepredpokladajú citeľné zrýchlenie, čo sa premieta aj do tlmeného rastu miezd.
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Fillová zároveň upozorňuje na štrukturálny problém. Veľkú časť pracovných miest tvorí priemyselná výroba v montážnej fáze, nie aktivity v oblasti výskumu, vývoja či dizajnu. Takýto model prirodzene obmedzuje priestor na rast platov, pretože väčšina pridanej hodnoty a ziskov vzniká vo fázach, ktoré sa realizujú inde.
Potrebný posun k vyššej pridanej hodnote
Odborníci sa zhodujú, že Slovensko by sa malo viac sústrediť na činnosti s vyššou pridanou hodnotou. V automobilovom priemysle by to znamenalo posun od samotnej montáže smerom k výskumu, vývoju či návrhu produktov. Podobne aj v iných odvetviach by štát a firmy mali cielene podporovať projekty, ktoré prinášajú know-how, inovácie a vlastné riešenia, nie iba finálnu výrobu.
Takýto obrat by si vyžadoval masívnejšie verejné investície do vedy, výskumu a modernizácie podnikateľského prostredia. Analytici však pripomínajú, že súčasné možnosti sú obmedzené globálnym vývojom aj domácou fiškálnou konsolidáciou. Slovensko tak naráža na hranice modelu založeného na lacnej pracovnej sile, ktorý už konkurenti v regióne postupne opustili.
Minimálna mzda ako hlavný nástroj
Ministerstvo práce pripomína, že priamy vplyv štátu na rast miezd je obmedzený. Za kľúčový nástroj považuje zvyšovanie minimálnej mzdy. Od budúceho roka má vďaka novému automatu minimálna mzda stúpnuť o takmer 100 eur. Odborové zväzy tento krok vítajú, pretože vyššia minimálna mzda zvyčajne tlačí nahor aj ostatné platy a príplatky za prácu cez víkendy, sviatky či v noci.
Práve agresívnejší rast minimálnej mzdy bol jedným z faktorov, ktorý pomohol Rumunsku zrýchliť tempo zvyšovania priemernej mzdy a predbehnúť Slovensko. Podobný mechanizmus môže podporiť rast platov aj u nás, no bez súčasného zvyšovania produktivity a pridanej hodnoty by dlhodobo nestačil. Odborníci preto varujú pred tým, aby sa minimálna mzda stala jediným motorom mzdového rastu.
Neprehliadnite
Euro nie je hlavný problém
Časť verejnej diskusie spája slabší rast miezd s prijatím eura. Oslovení analytici však považujú takýto záver za zjednodušený a v mnohých ohľadoch nesprávny. Spoločná mena priniesla Slovensku stabilitu, odstránila kurzové riziko pre exportérov a uľahčila obchod v rámci Európskej únie, čo je pre malú otvorenú ekonomiku zásadné.
To, že nás v mzdách predbehli Česko a Poľsko, podľa nich nesúvisí najmä s tým, že si ponechali vlastné meny. Dôležitejšie je, ako tieto krajiny využili uplynulú dekádu na modernizáciu ekonomík. Vlastná mena im síce dáva možnosť oslabiť kurz na podporu exportu, zároveň však prináša riziko vyššej inflácie a neistoty. Príkladom je Maďarsko, ktoré napriek forintu v rebríčku priemerných miezd naďalej zaostáva za Slovenskom.
Jadrom problému je podľa analytikov štruktúra slovenskej ekonomiky. Krajina sa z veľkej časti sústreďuje na fyzickú výrobu, kým vývoj, inovácie a rozhodovacie centrá sídlia často v zahraničí. Pridaná hodnota, ktorá reálne zostáva doma, je preto nižšia než v štátoch orientovaných na inovácie, digitalizáciu a vedomostne náročné odvetvia.
Poľsko a Rumunsko v posledných rokoch výrazne investovali do infraštruktúry, digitalizácie aj do prilákania investícií s vyššou pridanou hodnotou. Slovensko naopak v reformách zaostalo a postupne vyčerpalo výhodu lacnej pracovnej sily. K slabšiemu rastu miezd prispieva aj dlhodobý odliv kvalifikovaných ľudí do zahraničia či komplikované podnikateľské prostredie, čo brzdí produktivitu a tým aj rýchlosť, akou môžu rásť platy.
