Slovenské mliekarstvo sa podľa odborníkov dostáva do bodu, ktorý môže rozhodnúť o jeho ďalšej existencii. Už na začiatku roka 2026 hrozí, že domáce mlieko a mliečne výrobky prestanú byť konkurencieschopné v rámci Európskej únie. Prezident Zväzu slovenských mliekarov Martin Mellen upozorňuje, že vývoj na zahraničných trhoch môže spustiť reťazec udalostí s vážnymi dôsledkami pre farmárov aj spotrebiteľov.
Problém sa podľa neho netýka kvality slovenskej produkcie, ale cien surového mlieka, ktoré sa pod tlakom európskeho trhu prepadli na úroveň, aká je pre domácich producentov dlhodobo neudržateľná. Situácia sa vyvíja rýchlo, pričom okolité krajiny na ňu reagujú razantnými krokmi, zatiaľ čo Slovensko zatiaľ zostáva pasívne.
Prebytok mlieka v Európe
Hlavný zdroj krízy sa nachádza mimo Slovenska, najmä v Nemecku. Táto krajina zaznamenala v rokoch 2024 až 2025 nárast produkcie mlieka približne o 7 percent. V spoločnom európskom priestore to vytvorilo výrazný prebytok suroviny, ktorú trh nedokáže dostatočne rýchlo spracovať ani spotrebovať, čo okamžite tlačí ceny nadol.
Prepad cien už dnes vidno v susedných štátoch. V Maďarsku pristúpili mliekarne k vypovedaniu zmlúv menším farmám, pričom chovy so zhruba 200 dojnicami sa dostali na hranicu prežitia. Tamojší farmári predávajú mlieko plošne za približne 0,15 eura za liter, čo podobný vývoj môže ľahko preniesť aj na slovenský trh.
Ceny pod výrobnými nákladmi
Podľa údajov uznávaného inštitútu v nemeckom Kieli klesla surovinová hodnota mlieka v decembri 2025 na 13 až 15 centov za liter. Takáto suma nepokrýva ani základné výdavky na krmivo, energie či pracovnú silu. Farmári sa preto dostávajú do situácie, v ktorej každým predaným litrom vytvárajú stratu.
Extrémne nízke ceny uľahčujú dovoz lacného mlieka a mliečnych výrobkov zo zahraničia. Tie postupne vytláčajú domácu produkciu z pultov obchodov, zatiaľ čo vývoz slovenských výrobkov viazne pre presýtený európsky trh, ktorý nie je ochotný platiť férové ceny. Navyše sa tým oslabuje pozícia domácich spracovateľov.
Dôsledky pre farmárov a spotrebiteľov
Paradoxne prišla kríza v čase, keď mnohé slovenské farmy výrazne investovali do modernizácie prvovýroby. Bez systematickej podpory a bez silného prepojenia na mliekarne sa však tieto investície menia na finančnú záťaž. Ak nepríde koordinovaný postup štátu, fariem a spracovateľov, hrozí rušenie chovov a zatváranie regionálnych mliekarní.
Pre spotrebiteľov môže situácia krátkodobo znamenať lacnejšie mlieko v obchodoch, no prevažne z dovozu. Z dlhodobého hľadiska by však strata potravinovej sebestačnosti spravila Slovensko závislým od zahraničných dodávateľov. Po stabilizácii trhu by tí bez domácej konkurencie mohli ceny výrazne zvýšiť a štát by ich už nedokázal účinne ovplyvniť.
