Slovenská vláda v rámci konsolidačného balíčka na rok 2026 zameriava pozornosť na problém takzvaných fiktívnych živností, ktorý dlhodobo zaťažuje štátny rozpočet a ovplyvňuje desiatky tisíc živnostníkov. Prijaté opatrenia majú sprísniť definíciu závislej práce a zvýšiť pokuty za nelegálne zamestnávanie, pričom cieľom je získať do rozpočtu dodatočných 40 miliónov eur.
Fiktívne živnosti ako nerovnocenný model
Fiktívna živnosť sa v praxi objavuje, keď osoba pracuje výhradne pre jedného zamestnávateľa, a to v jeho pracovnom čase a podľa jeho pokynov, no namiesto riadnej zmluvy fakturuje ako podnikateľ. Tento model využívajú firmy v snahe ušetriť na daňovo-odvodovom zaťažení, ktoré takto znižujú až o 35 %. Na Slovensku je tento jav najrozšírenejší v celej Európskej únii, pričom sa odhaduje, že v režime fiktívnych živností funguje približne 123-tisíc ľudí.
Najviac živnostníkov tohto typu možno nájsť v sektoroch ako informačné technológie, stavebníctvo, doprava a zdravotníctvo. Fiktívny model podnikania spôsobuje deformovanie podnikateľského prostredia, keďže poctivé firmy, ktoré zamestnávajú ľudí riadnym spôsobom, nedokážu konkurencii cenovo konkurovať.
Dopad na pracovníkov a štátny rozpočet
Tento systém má výrazný negatívny dosah nielen na štátny rozpočet, ale aj na samotných živnostníkov. Ročná strata na daniach a odvodoch predstavuje 177 až 251 miliónov eur, čo zároveň znižuje štátnu schopnosť investovať do verejných služieb alebo sociálneho zabezpečenia. Fiktívni živnostníci pritom prichádzajú o základné výhody Zákonníka práce, ako je platená dovolenka, nárok na nemocenské dávky, stravné príspevky či ochrana pred ľubovoľným ukončením spolupráce.
Pre mnohých však vyšší okamžitý príjem prevažuje nad dlhodobými rizikami. Živnostníci majú často na základe fakturácie vyššie príjmy, ako by mali pri bežnej pracovnej zmluve, keďže zamestnávatelia časť ušetrených výdavkov presúvajú do ich odmien. Tento kompromis však môže mať v budúcnosti vážne následky, predovšetkým vo forme veľmi nízkej penzie. Dôvodom je minimálne platenie odvodov, ktoré len zriedka zabezpečí dostatočný dôchodkový základ.
Opatrenia na zníženie praxe
Vládne kroky na zmiernenie problému zahŕňajú sprísnenie definície závislej práce v Zákonníku práce, vďaka čomu bude pre kontroly jednoduchšie identifikovať fiktívne živnosti. Súčasťou opatrení je aj zvýšenie pokút pre firmy porušujúce pravidlá, a to vrátane povinnosti spätne doplatiť nezaplatené dane a odvody. Tieto firmy môžu byť dokonca vylúčené z verejných zákaziek, čím sa vláda snaží motivovať zamestnávateľov k transparentnému podnikaniu.
Kontroly sa pravdepodobne zamerajú najmä na nevýrobné odvetvia, ako je IT sektor. Hoci niektorí odborníci očakávajú určitú úroveň odporu, dlhodobým cieľom je vytvoriť rovnováhu medzi finančnou stabilitou štátu a ochranou pracujúcich. Pre slovenské podnikateľské prostredie to znamená nevyhnutný krok smerujúci k eliminácii nespravodlivých výhod, ktoré deformujú trh.
